Chcela som sa postaviť ale cítila som že mám tiež málo sily. No nakoniec som pomali vstala ... vzala starú deku a prikryla Katherine, každý pohľad na ňu mi bol nepríjemný. Potom som rozložila veľký gauč a pomali som tam poukladala všetkých troch, bolo to katastrofálne. Boli na mňa ťažký a ja sama som nemala síl. No asi za hodinu sa mi to podarilo. Poprikrývala som ich dekami a zapálila v krbe. Umyla som im rany. Potom som sa šla osprchovať a prezliecť. Keď som sa vrátila k ním všetci stále spali. Bála som sa o ních.
Doniesla som tam horúci čaj a naliala ho do troch pohárov, vzala som knihu a snažila som sa čítať. No nedalo sa, mala som strach. V dome je mŕtvola Katherine, traja ľudia, respektíve dvaja upíri a jedna baba sú v bezvedomí a ja neviem čo mám robiť. "Nemôžem tu len tak zavolať sanitku. Ako by som im to vysvetlila?" Povedala som si. V tom sa Stefan začal pomaly prevrácať na druhý bok a mne začalo biť srdce akoby mi ho šli podupať slony.
"Stefan!"
Stefan len otočil hlavu a pomaly otvoril oči. Chcel niečo povedať ale očividne nemal hlas.
"Stefan, to bude v poriadku. Neboj sa, Elena žije."
"Ty krava ... vypa...vypadni z tochto penziónu.... hneď!" Stefanova reakcia ma prekvapila. Zadržala som dych, lebo som nevedela čo povedať.
"Ale Stefan ! Veď som vás zachránila! Ja viem, viem ... bola som na strane Katherine .. ale ale ja .. som to spravila preto že som vás chcela zachrániť ... " Stefan len kývol hlavou a otočil sa.
Ja som sa rozplakala, zase ako malé dievčatko... Vzala som si denník a šla som napísať všetky myšlienky čo mi chodili hlavou...
Milý denníček..
Keby si vedel...keby si vedel čo sa stalo...ach...keby si vedel... ja neviem .. som stále v rozpakoch ... Ja som ich zachránila a teraz sa to obráti proti mne ?! Ale je to viac menej moja vina. Prečo ... Damon...Damon... som taká rada že žiješ .. ľúbim ťa .. kiežby si sa už zobudil .. kiežby .. aj tak ma budeš nen***dieť...nie...
Sedela som a stále som sa dívala na ich tváre. Prešlo asi 15 minút, ale ako keby prešla celá večnosť. Môj strach bol stále väčší. Čo keď to Damon neprežije ? Nie, na také nemyslieť. Začala som plakať ešte viac a čupla som si ku gauču na ktorom ležal Damona. Chytila som jeho ruku a pevne som ju stisla.
Moje slzy stekali po jeho ruke a vtedy som cítila akoby mi tiež stlačil ruku. Zdvihla som hlavu a videla som ako sa na mňa Damona díva. Usmial sa a ja som ho pobozkala.
"Damon, prosím ... ver mi .. ja som vám nikdy nechcela ublížiť!"
"Viem. Verím ti. Zachránila si Elenu .. mňa aj Stefana. Ďakujem."
"Och .. Damon .. vieš ako som sa bála ? ... "
"Už sa neboj. Neboj sa. Poď si k nám ľahnúť."
"Nie.. Damon .. ten gauč je príliš malý i na vás .. kde sa tam mám vtrepať?" Opýtala som sa so smiechom.
Damon nič nepovedal len odkryl deku a postavil sa. Objal ma a šiel do kúpeľne.
"Damon, no ták .. musíš oddychovať."
"Nie, ja som už oddychnúty. To ty celý deň aj noc stojíš na nohách a obsluhuješ nás. Choď si ľahnúť. Ja vypracem tú zdochlinu."
"Si úžasny. Damon ale daj na seba pozor. Prosím."
"Samozrejme."
Ľahla som si na gauč ktorí bol oproti Elene a Stefanovi. Ten však nebol rozkladací, no bol dosť veľký. Pekne som sa uvelebila a zavrela som oči.
PS:Tie hviezdičky to sú akože slzy že je to rozmazané slzami
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
uggla
1. 10.októbra 2011 12:14
Ešte stále nechápem tomuto. Kopírovať film a pripliesť tam seba?
3
Keby dačo uggla to nieje film tak si zavri hubu...a zuzi super to bolo..
Napíš svoj komentár