Milí denník
Už dlho ho sledujem, je neodolateľný, tak krásny ... proste úžasny ..viem presne ako sa správa, viem všetko o ňom a o jeho bratovi. Chcela by som byť jeho, no jediná osoba ktorá mi v tom bráni je Elena. Nikdy som neverila že existuje také stvorenie aké je ON! Je mi jedno že je to beštia ktorá každú noc vyzabíja polovicu mesta...ale ja ho milujem a nezaujíma ma nič iné ! Prečo to je tak? Prečo je ona lepšia ako ja? Prečo sa nemôžem dotknúť jeho úžasne tmavých strapatých vlasov? Lebo ona... a denníček pýtaš sa odkiaľ viem to tajomstvo? Tak študovala som o týchto veciach, vesmír, planéty, mimozemšťania...a dostalo sa to k upírom, pár vecí som sa o nich dozvedela, ale všetky niesu pravdivé. No píše sa že upíri zabíjaju ako šialenci. Vrhnú sa na obeť a celú ju roztrhajú na kúsky... Nie! V jeho prípade nie, už pár krát som ho sledovala a poviem ti že nie .... Bol tak originálny ..všetko si premyslel až potom zaútočil, spravil pár gracióznych krokov a už obeť držal v svojích rukách. Poznám ho naspamäť. Je ti to divné? Aj mne ! Nechápem ako som sa mohla práve doňho zamilovať, no je mi jasné že je to jeden sukničkár ktorí sa s každou opije, vyspí a zabije ju. Ale mne by to neurobil. Poznám aj seba a možno niesom ako jeho milovaná Elena ale jedine ja ho dokážem zmeniť. Nechodí ani do školy. Nič, to celý deň sedí doma? Alebo chodí? No neviem, mala by som to zistiť, viem na akú školu chodí Stefan a Elena a tak som sa tam zapísala. Od zajtra začínam. Vlastne ani nemám kde bývať, mám tu zaplatený prenájom malého bytu ale ten mi o týždeň končí a ja už nemám peniaze. No fúha uvidíme čo bude ďalej. Ahoj, Susi.
Ráno som kráčala do školy. Bolo horúco a fúkal jemný vietor. Do školy som prišla na čas. Prvá hodina bola matika.
"Chcem vám predstaviť novú žiačku!"
Všetci sa udivene pozerali a medzi nimi som zbadala aj Stefana, bol vážne krásny, veľké zelené oči sa upierali namňa.
"Toto je Susan, prosím správajte sa k nej všetci slušne lebo je tu nová."
Milo som sa usmiala a hľadala som miesto kde si sadnem.
"Ó Susan, tu máš knihy a sadni si tam...k Stefanovi." Ukázala na to miesto prstom, akoby sa zastavil svet, ja som zamrzla a jeho úsmev tak isto.
Sadla som si a on sa posunul, akoby som bola kopa smetí.
"Ahoj, ty si Stefan?"
On len lacne prikývol a pozeral sa von oknom.
Vedela som že by som nemala ale poslala som mu myšlienku.
Ja ti smrdím či čo? Veď Stefan čo si taký? Viem čo si zač, ale mohol by sa správať trochu prívetivejšie.
Vedela som že mu myšlienka prišla lebo sa namňa pozrel z hrozným výrazom a prihlásil sa že musí oddýsť na chodbu lebo sa mu zle dýcha.
Dnes som mala 7 hodín, kráčala som domov jednou tmavšou uličkou a vtedy ma zozadu chytil.
"Ako to vieš?"
Bol to Stefan.
"Ja..no prepáč, Damon je tvoj brat?"
"Hej, pýtam sa ako to vieš!"
Povedal chytil ma pod krk a pritisol k stene.
"Chceš ma zabiť? Kľudne, aspoň okúsim aké to je keď my upír cicia krv.
"Nič iné mi nezostáva, môžeš to komu koľvek povedať a budem mať problémi..."
Fakt ma šiel zabiť...už skoro domňa zakusol keď sa v tom ozvalo:
"Nemáš žiadne spôsoby braček?"
Bol to on, v celej kráse a nádhere...DAMON....
"To ty? Ty si jej to povedal?" Stefan bol rozzúrený.
"Nie, nepoznám túto krásnu mladú slečnu, ale určite by jej bola škoda. Nieje sprostá Stefan, no tak vie že sme upíri, komu by to hovorila?"
"Ja by som to nikdy nikomu nepovedala, prečo by som mala?!" Nejaké iné dievča by už plakalo, ale ja som bola odvážna, chcela som na Damona praviť dobrí dojem.
"No vieš, vie to len jediný človek ..a ten je jeho!" Povedal Damon a ukázal na Stefana."
V tej chvíli mi doplo o koho ide.
"ELENA...."
"Ako ? AKo to všetko vieš do frasa! Si cudzia a nemôžeš to vedieť!"
"Fajn, študovala som o upíroch a potom som prišla sem a pár krát som videla Damona..."loviť" ...tak mi asi doplo nie?"
Stefan sa len otočil a odišiel, to isté spravil aj Damon a ja som tam ostala sama stáť.....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.