Milí denníček...
Ahoj, tak čím začnem? Asi tým že som veľmi šťastná. Konečne sme spolu...neviem či ma ľúbi ale stále mi to hovorí...od tej noci v lese sme stále spolu...pomáhame si...veľmi ho ľúbim a nedovolím nikomu aby mu ublížil...keby mu ktokoľvek len skryvil vlas...pozabíjam polku mesta len aby som našla toho čo to spravil...proste je...
"Ahoj láska čo to píšeš?"
"Denník.."
"Môžem si to prečítať?"
"Samozrejme..." Damon potichu čítal a celý čas sa krásne usmieval.
"A dopíšeš to ďalej? Chcem vedieť čo tam bude."
"Jasné."
Je proste úžasny, podľa mňa nie je beštia...keď chce vie byť veľmi romantický! Nežný a milí! Možno si Stefan myslí že Damon raz príde a zabije ma. Ale ja mu neverím ..aj keby to skúsil ...nikdy by to nesravil...vážim si ho a milujem ho. No musím ísť lebo Damon mi krásne dýcha na krk a chcem sa mu venovať. Neviem čo bude ďalej. Ahoj,Susi.


Damon nepovedal nič len ma vášnivo pobozkal...a potom to pokračovalo....bolo 23:45 a Damon zhasol lampu........


Zobudila som sa a slnko mi svietilo do očí. Damon vyšiel z kúpelne a ako vždy sa usmieval.
"Dobré ránko láska."
"Dobré Damon...čo robíš v mojej izbe?"
"Snáď si nepamätáš?" Povedal, rýchlosťou svetla bol pri mne a zase ma tak krásne pobozkal.
"Áno, už mi doplo...."
"Si naštvatá? Ľutuješ to ?"
"Nie...samozrejme nie ...len je to priskoro..no nič to ...ale som šťastná...chcela by som mať tu schopnosť byť rýchlo pri tebe."
"Môžeš ju mať, len stačí povedať."
"Damon vážne ma ľúbiš? Alebo ma len využívaš?"
"Neľúbim ťa. Milujem ťa. Nevyužívam ťa...tebe najviac dôverujem."
Prišla som k nemu a objala som ho.
"Aj ja teba."


"Môžem si prisadnúť?" Opýtala som sa Eleny, ktorá sedela v kuchyni. Chlapci boli v obývačke a zase niečo riešili.
"Samozrejme, tak ako sa to vyvíja z Damonom?"
"Vynikajúco. Ale neviem čo zase spolu riešia."
"Tak to ani ja."


"Damon idem do mesta dobre? Ideš somnou?"
"Jasné..."

Keď som sa už vracala do auta. Videla som ju ... bola úplne rovnaká...ako dvojča...
KATHERINE!
"Ty si Susan hejže? Damonova šľapka."
"Som Susi a niesom jeho šľapka."
"Aj tak ťa zabije...ma pre mňa slabosť...som jeho byvala láska ..vieš stredná škola a tak..."
"Katherine viem že si stará upírka. A viem že si Stefana a Damona premenila..čo odomňa chceš?"
"Bystrá...no len také...nevybavené účty...chcem ťa zabiť...aby si sa viac neplietla mne a Damonovi do cesty!"
"Niee...niee..."
"No tak zabijem aj jeho. Rozhodni sa."

Utekala som od nej preč..no bola stále za mnou...plakala som...vošla som do auta...a Damon na mňa ustráchane pozeral.
"Čo sa stalo?"
"ONA...KATHERINE..."
"Vysvetli mi to."
Všetko som mu vysvetlila a on ma ukľudňoval....ale prišla ONA....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár