"NIE!" Zobudila som sa. Bola som celá spotená a triasla som sa.
"Bol to len sen..len sen..ukľudni sa..!" Hovorila som si v duchu...
Trápilo ma to. Takéto sny som nikdy nemávala. Teda odkedy som s Damonom. A teraz? Už asi 3 dni stále to isté!
Milí denníček...
Nemôže si pomôcť. Mám veľký strach a nedokážem sa mu postaviť. Čo sa somnou deje? Už asi 3 dni, ak nie viac sa mi snívaju hrozné sny. O tom ako ma Damon zabije. A nechápem im. Nedávaju žiadny význam. Táketo sny by sa mi nemali snívať. Nedáva mi to význam...och..pomôž...teda ty mi nemôžeš pomôcť...nikto mi nepomôže...Ahoj,Susi.
"Čo spravím? Nebudem chodiť spať? Ale to nevydržím...aspoň to môžem skúsiť, káva robí zázraky."
"Ako si sa vyspala?" Opýtal sa Stefan a napil sa šálky horúceho čaju. Para ktorá z neho stúpala bola taká ... zvláštna ..takú som nikdy nevidela. Čo mi je? Ešte aj nad parou rozmýšľam.
"Nič moc. Teda, katastrofálne. Vôbec som sa nevyspala."
"Prečo?"
"Mám hrozné sny. Sny ako ma Damon zabije a užíva si to s Katherine." Tlačili sa mi slzy do očí, až som nakoniec podľahla a plakala som ako malé dievča.
"Neplač. Nesmieš. Prečo si nám nepovedala o takých snoch?"
"Nechcela som hneď robiť haló okolo mňa. Prvé som si povedala že to nič nie je. Ale teraz sa to opakuje a je to stále horšie!"
"Musíme s tým niečo spraviť."
"A čo také? Spať musím chodiť. Ani tá najlepšia káva mi nepomôže. A Stefan prosím nič nehovor Damonovi!"
"Čo mi nemá hovoriť?" Damon stál vo dverách, udivene a zároveň striedavo sa pozeral na mňa a Stefana.
"Na toto už nemám náladu, ja nevládzem!"
"Miláčik, čo sa deje?" Povedal Damon a silno ma objal.
"Tie hrozné sny...s tebou..."
"Myslel som že rada o mne snívaš." Povedal urazene.
"Snívam. Ale o pekných snoch a nie o snoch, kde ma zabiješ a utekáš za Katherine." Povedala som a odsunula som sa od Damona.
"Čože? Čo stým má Katherine? Prosím ťa! Nikdy by som ťa nezabil."
"Hej..hej...idem hore...bude sa tam topiť v tých katastrofálnych snoch."
"Ideš spať? A keď sa ti to bude zase snívať?"
"Noa, je tam niečo nezvyčajné...niečo tak skutočné....stále pri tom sne sa hrozne dusím...a je to akoby skutočné...a tvoje slová...ako ma držíš...a potom..a..potom..ma zabiješ..."
"Prestaň. Nemám žiadny dôvod ti ublížiť a už vôbec nie zabiť. Susi, nechceš si ľahnúť do obývačky? Chcem ťa mať pod očami, keby niečo."
"Fajn. Ale keď sa budeš neustále hádať so Stefanom, tak nezaspím ani kebyže chcem."
"Budeme ticho, sľubujem. Ľúbim ťa." Povedal a pobozkal ma.
"Je taká rozkošná!"
"Damon ty si vážne zamilovaný."
"A čo si si myslel že nie? Ak si si nevšimol, aj ja som chlap...potrebujem pekné dievča..nie len ty..tvoju Elenu. A kde vlastne je?"
"Čo ťa to trápi? Elena ma čaká v izbe. V posteli..."
"Wrr..braček, nezdáš sa."
"Vy dvaja! Kedy už konečne budete ticho?"
"Pardón."
"Prepáč, Damonovi sa nedá zavrieť klapačka." Stefan sa uštipačne usmial.
"Tak čo dievčisko? Stačilo ti ?"
"Nemôžem dýchať...pusť ma už..."
"Ostaneš tu ešte...ešte aspon deň..nie ..to je dlho..zabila by si sama kedže sa tu vôbec nedá dýchať...a to nechem..takú sladkú krv ..ako máš...ty..nemá..hocikto.."
"Nemôžem dýchať! Nemôžem! DAMON! DAMON!"
"Zobuď sa ! Zobuď sa!" Prebrala som sa a nadomnou stál Damon a jeho ruky boli na mojích ramenách.
"Čo sa deje...prečo ma držíš?.."
"Dusila si sa. Naozaj, kašľala si ako šialená..a potom si kričala..moje meno...!"
"Ten sen. Bol trochu iný. Bola som v miestnosti. Bola tam tma a nedalo sa tam dýchať. Vysmieval si sa zomňa."
"Nie, nemysli na to! Nemysli na to..láska..nemysli..." Damon bol taký milí...asi dve hodiny v kuse ma obíjmal..a ukľudňoval ma...
Milí denníček
Neuveríš, zase tie sny! Som z ních úplne sprostá! Netvrdím že bez nich nie...no odbočujem od témy. Tie sny sú hrozné a ja neviem čo snimi. Mám pocit akoby sa ma niekto v tých snoch pokúšal zabiť. A Damon to nie je....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár