Tŕpko som sa díval na krásnu, mladú, plnú sladkej krvy a rozkošnú dámu. To by bola hostina. Pomyslel som si.
"Tak čo...ešte si na ňu nezaútočil?" Opýtal sa ma pohŕdavo Kornel.
Sklamane som sklopil zrak. Kornel, starší brat. Stále najepší. Povzbudivo sami pozrel do očí tento pohľad trval dlho. Zrazu sme počuli výkrik a potom som to vydel. Klement zvieral telo slečny, na ktorú som si robil chúťky ja a s privretými očami slastne cical.
"To je blázon! Veď ju zabije..." Zagánil som popod nos. Kornel sa pousmial no ja som nemohol dopustiť aby kvoli môjmu mladšiemu bratovi Klementovi ktorý nikdy nemal dosť, umrel ďalší nevinný človek. Spravil som pár rýchlich krokov, rýchli pohyb, akoby som lietal, ale nízko pri zemi a vrhol som sa na svojho brata. Telo bezprannej ženy spadlo a ja som ho ihneď zdvihol. Bola v bezvedomí. Vyletel som do vzduchu a telo ešte žijúcej tmavovlasej krásky som položil pred dom a zazvonil. Potom sa rýchlo vyparil. Nikto ma nemohol vydieť, pretože vonku je tma. Vrátil som sa do lesa kde sa mojí dvaja bratia zhovárali.
"Klement! Zbláznil si sa? Prečo každému ubližuješ?!"
"Ale Kristián...braček...kľud...veď aj my musíme z niečoho žiť!"
"Ale, ale...otec by na vás určite nebol hrdý keby vedel čo robíte!" Vykrýkol som sklamane.
"Otca tu neťahaj jasné?! Teraz sme len my traja a musíme si pomáhať...."
"Ja viem Kornel. Ja len že nemusíme žiť z nevinných ľudí...."
"To priznávam, lenže ja a Klement sme rozhodne iný ako ty. Fajn odchádzam...niekam sa schovať..."
"Ja.." Ozval sa Klement:"Ja mám dnes rande..." Šibalsky sa usmial a za pár sekúnd zmizol. Tak isto urobil aj môj starší brat Kornel a ostal som tam sám, uprosted lesa....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár