Stalo sa vam niekedy , že ste si uvedomili sami seba? Svoju vlastnú existenciu? Pomysleli ste si : " Ja dýcham , ja myslím , ja kráčam..." Desivé , čo? Či ani nie? Tak si skúste predstaviť, že sa narodíte len o sálu vedľa, inej rodiacej mamke. Mali by ste iný domov, iných priateľov, iné zamestanie , iný život. Áno, ani to možno nieje až tak desivé . Skúste si ale predstaviť , že by ste sa nenarodili vôbec . Napríklad , vaša mamka by sa zaľúbila nie do vášho ocka ,ale jeho najlepšieho kamaráta. To už teda desive je, či nie?

V dnešnom uponáhľanom svete sa nemáme čas zastaviť nad takýmito "banalitami". Večne sťažovanie sa: Nestíham ! Nevládzem ! Nechcem ! Nemôžem ! Zabúdame sa tešiť zo života. Naozaj, koľko z nás počas chvíle trávenej so svojou láskou si pomyslíme : "Ach , ako nesmierne som rád ,že môžem túto chvíľu prežívať s ňou. Ach, ako nesmierne som rad, že žijem , že môžem tu sedieť a byť štastná so svojím milým. "

A to nieje jediný dôvod na isté poďakovanie sa životu. Stačí sa prejsť po meste a určite sa nájdu ďalšie dôvody. Sme vďačný za to ,že nesedíme deň čo deň na tom istom mieste ,nemáme na sebe 4 vrstvy špinavého oblečenia, vo vlasoch rôžne druhy článkonožcov a pred sebou upažené ruky? Jednoducho, sme vďační ,že máme strechu nad hlavou ? A čo tak sa prejsť po nemocnici? Sme vďační ,že naša najzákernejšia choroba je raz ročne blbá nádcha?

Naneštastie si začneme vážiť to všetko ,čo máme ,až keď o to prichádzame. Je to tak aj s našími životmi ? Hazardujeme s nimi? Vystavujeme ich denodeňne rôznym rizikám? Jednoznačne ÁNO. Ale ak by sme to nerobili ,aký nudný by bol život. Bez istej dávky nebezpečenstva, dobrodružstva, zakázaného ovocia...?? Avšak, raz za čas sa zastavme a aspoň v duchu poďakujem, že sme.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
zajko30  26. 1. 2011 00:58
krásne si to vystihol, skutočne je to tak..........filip
2 
fotka
swaan  3. 4. 2012 01:23
Thx
Napíš svoj komentár