A nikdy som tam nikoho nevzala. Bola to MOJA plaz, miesto, kde ma nikdy nikto nemohol najst. Ako decko som sa hrala, za ta plaz je moja carovna krajina do ktorej nikto nemoze prist...
...
"Vies plavat?"
"Nemam tu plavky."
"Tak neznela otazka."
"Nie som ktovieaky plavec."
"Staci, aby si sa neutopil. Nie je to daleko."
Stiahla som si saty a pomaly vosla do vody. Ani ja som nemala plavky, to ze tam pojdeme ma osvietilo az v hoteli. Nijako mi to vsak nevadilo. Medzi spodnou bieliznou a plavkami som ziadny celky rozdiel nevidela.
Ponorila som sa. Milujem ten pocit ked sa mi voda dostane uplne vsade.
Ked som sa vynorila, bol uz pri mne. On bol viac ako boh. Prve, co mi napadlo bolo, ze ak by Zeus zil v tomto storoci, presne takto by vyzeral.
"Teda cakam, kedy ma vtiahnes do tej podmorskej jaskyne ako Angelina Jolie v tom filme..."
"...ziaden taky film s Jolie som nevidela."
"Ani ja ale to nebola pointa."
Usmial sa a odhrnul mi mokre vlasy z tvare.
"Stale cakam."
Otocila som sa a zacala plavat smerom k utesu.
....
"Ako si toto miesto nasla Rina? Je tu nadherne."
Rozhliadla som sa dookola. Akoby sa tu zastavil cas.
"Myslela som ze sa ti tu bude pacit."
Sadla som si. Pre mna sa nic nevyrovna pociitu len tak sediet na slnku, nemysliet na nic a nechat luce, nech vam hladia tvar. Natiahla som sa do piesku...
"Kurva!"
Vyletela som ako raketa. Zase som mala ten jebnuty krc v nohe. V poslednom case priliss casto. V tej sekunde bol pri mne.
"Lahni si a vystri nohu."
"Nie, nebudem vyzerat ako ti kokoti na futbalovych irhiskach,"precedila som cez zuby.
"Teraz ti moze byt jedno ako vyzeras."
Natiahol mi nohu a pochvili, ked krc ustupil mi zacal jemne masirovat lytko. Pomaly som si sadla. Nohy som mala vylozene na jeho.
Pozerala som nanho. Presnejsie, civela. Premeriavala som si kazdy kusok jeho dokonalej tvare. Milovala som jeho pery. A stacilo mi nahnut sa, aby som na ne dosiahlla svojimi...
"Prepac za tie reci pri ranajkach. Asi som nemal byt az taky uprimny. No nechcel som ta namotavat."
Pozrel sa tak-nesmelo. Prestavala som dychat...
"Preco?"
"Uz nie si decko. Nepredpokladam, ze by si mi naletela na reci, ze Evu milujem. A nechcem ti klamat. robim to nerad."
"Stale nechapem, preco si s nou."
"Preco nie? Poviem ti to iste, co rano. Je mi s nou fajn. Obaja vieme, ze to niele laska na cely zivot a nikdy som Evu neklamal tym, ze som jej to tvrdil. Je to fajn take, ake je. Nehladam zenu, s ktorou sa usadim a budem mat deti."
"Teda nechces mat rodinu a deti?" Akoby som ja nejake chcela. haha...
"To som nepovedal. No mam 25, nikam sa nehrniem. Uzivat si mladost je pre mna byt bez zavazkov. A to s Evou som."
Pokracoval dalej. Rozpraval o svojom zivote, o rodicoch ktori zomreli pri autonehode, ako prebral celu rodinnu firmu, o zenach v jeho zivote, zazitkoch, vsetkom...
Rozpravala som ja. O Lukovi a Eve, o skole, praci, o Petovi, mojom zivote plnom party, chalanov, cestovania a klamstiev.
Neviem ako dlho sme tam sedeli. Asi hodiny. Smiali sme sa na rovnakych veciach a vzdy vedel, kedy ma byt vazny. Obcas mi presiel rukou po vlasoch alebo ma chytil za konceky prstov. Sedeli sme tam s prepletenymi nohami, pozerali do oci a rozpravali.
Najprv sa mi len pacil. To, ako vyzeral, jeho usmev, oci a telo. Chcela som ho mat v posteli a jebat s nim 24/7. Bol ako hracka, ktoru som nemohla mat. No po tomto dni som v nom videla cosi uplne ine. Kazde slovo, ktore povedal, davalo zmysel. Jeho vety mali myslienky. Uz nebol len moj sexualny objekt. Za jedno popludnie som ho spoznala do hlbky. Sposob myslenia, podobny mojmu. Kazdu sekundu som mala silnejsi pocit, ze sme ako tetris. Uplne zapadajuci do seba.
"Ako je mame?"
"Zaspala."
Sedeli sme na terase a fajcili.
"Nezda sa mi, ze je jej lepsie. Mam pocit, ze nevzala lieky." Typicka ona. Cim dlhsie na sebe bude udrziavat pozornost, tym lepsie. Zahasila som cigaretu.
"Idem spat. Vdaka za dnesok." Vstal a usmial sa. Aspon jeden z mojich pocitov sa vyjasnil. Uz to nebolo na hrane medzi laskou a nenavistou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hadiatko
15. 4.apríla 2011 22:04
už nech je 13
Napíš svoj komentár