"Co robis?" Povedzme, ze ma v tejto chvili napadlo vsetko mozne.
"Co asi. Povedal som, ze sa chcem schladit. Idem si zaplavat." Rozosmial sa ked mu doslo, co mi napadlo ako prve.
"Ides?" Nemusel ma dvakrat prehovarat. Bolo mi horuco a nocne plavanie ma neskutocne lakalo. Vyzliekla som si saty a vbehla do vody. O jednej v noci mohlo byt vsetkym jedno, ze som bez podprsenky.
Pomaly som sa ponorila. Voda ma zastipala v ociach a vosla do nosa no nevadilo mi to. Oliver pomalymi tempami priplaval ku mne.
"Tebe slovo `zabrany` asi vela nehovori, ze?"
"A tebe snad ano?"
"Mne ani tolko."
Zrazu ma jednou rukou objal okolo pasa a druhou mi vosiel do vlasov. Jemne pritisol svoje pery na moje. V tej chvili som citila, akoby vo mne cosi vybuchlo. Vsetky tie pocity ziadostivosti, ktore sa vo mna hromadili cely ten mesiac, boli von.
Nohami som ho obopla okolo pasa a silnejsie pritlacila k sebe. Bozkaval stale vasnivejsie a tvrdsie, jeho ruka sa z mojho pasa klzala stale nizsie a nizsie...
Zrazu som sa odtiahla. Ruky som ovinula okolo jeho krku a snazila sa povedat nieco cez slzy.
"Kurva Oliver! Povedz mi, co mi brani pomilovat sa s tebou hned tu a teraz."
Usmial sa a pohladil ma na lici.
"Tvoja matka."
Este stale som sa ho drzala ako kliest ked ma vytiahol z vody.
Sadli sme si na piesok a ja som sa schulila v jeho objati. Citila som, ako sa mu pomaly dviha hrud a ako si tvar zaboril do mojich vlasov. Bola som zmatena ako nikdy predtym. Mohla som ho mat, najidealnejsieho chlapa mojho zivota, prejebat s nim celu noc a zrazu to ukoncil nie on, ale JA!
"Dobre vies, ze sme nikdy neboli ako matka a dcera. Ona je ta posledna, o ktorej by sa dalo povedat, ze je matka. Nefunguje medzi nami ziadne materinske puto. Kde je teda problem?"
"To, ze ta ona neberie ako dceru, neznamena,ze ty ju neberies ako mamu."
"Prepac Oliver...prepac ze som nemohla."
Zasmial sa. Tak nadherne, zvonivo.
"Nie som sexualna masina Rina. Chapem ta a je to fajn." Jemne mi nadvihol hlavu a pobozkal ma na pery.
"Ideme domov, je neskoro."

...

Po zvysok dovolenky sa uz neudialo nic zvlastne. Mama zazracne vyzdravela a mohla sa mu venovat vo dne a hlavne v noci. No aj tak som sa nemohla ubranit pocitu, ze to, co medzi nami bolo, tam este stale je. A je to ovela silnejsie.




(Ospravedlnujem sa za vsetky hlupe chyby ale bojujem s jebnutou klavesnicou)

 Blog
Komentuj
 fotka
stenatko  23. 4. 2011 20:23
Omg, diakritika umrela?
 fotka
swissprincess  23. 4. 2011 23:18
@stenatko ak nemam slovensky notebook tak si mozem diakritiku maximalne domysliet, ver tomu ze tiez sa mi lepsie cita (pise) s diakritikou
 fotka
jajusqa123  28. 4. 2011 20:01
Kedy bude ďalší diel?
 fotka
ixka  18. 5. 2011 23:23
Diakritiku vôbec neriešim, mám takú schopnosť, že aj napriek jej absencii to čítam s mäkčeňmi a dĺžňami
Napíš svoj komentár