padá kvapka z neba,
nič nebolo môjmu srdce treba,
jedine ak teba.
V melódii dažďa tancovať chce každý,
ale srdce dobre vie že nebude to navždy...
Raz skončí sa aj náš sen,
ustane dážď vyjasní sa deň.
Bola to chvíľa,
na dušu niečo dala,
do srdca spomienky vryla,
tužbu zanechala.
Hoci sa to možno nezdá,
pokojná ostávam,
s usmevom zaspávam,
hoci sama som ostala,
TO JA som si vybrala.
Mrzí ma ako to dopadlo,
že zrkadlo našich snov
sa na črepy rozpadlo.
Ja sklamaná som sa cítila,
keď v inom rytme tancovat
som ťa videla.
Chcela by som povedať,
že nechcem sa už obzerať,
ale su veci čo nemali sa stať,
a našeho tanca v daždi
sme sa nemuseli VZDAŤ,
mohli sme naďalej
v kvapkách tancovať.
Už aj burka v nás pomaly ustáva,
po nej len čiste priateľstvo ostáva.
Nesnaž sa to zmeniť,
už nemôžem ti veriť,
tak skus sa s tým zmieriť.
Padá kvapka za kvapkou,
pri pohľade do neba,
len jediné mi je treba,
ZABUDNUŤ na TEBA...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár