Musím začať začiatok, začiatok nového konca, toto je len rozpravka, bez šťastneho zvonca... Aj ked stále budú žiariť hviezdy, všetkú nádej vložím doň, v mojom srdci smutok hniezdi, hori našej lásky strom. Už nemožem ďalej veriť, že máš ma ozaj rád, musím sa len zmierit s tým, že si len kamarát. Kruté slová pre toho kto miluje, no myslieť na teba a niesmieť ta mať, ma viac zraňuje! Moje oči plačú, srdce krváca, všetko strane bolí, no láska sa nestráca. Tieto slzy nie sú prázdne, možno iba márne, no ty a kúsok nehy, ste v každej čo na zem padne. Mne nedarí sa z lásky vymaniť, nájsť tu správnu z tolkých ciest, pozerám do očí osudu, dych musím zatajiť, berem opraty a sama ho skusim viesť. Rýchlo som sa zaľúbila, pozor nedala, ty si srdce krehke zlomil, ja sa sklamala. Prišiel si jak letný vánok, ukradol mi zmysli spánok, láskou si ma naplnil, neskor nádej zahubil. A nasledky rozsiahle, keď Amorov šíp, do srdca ťa zasiahne. A teraz? Začiatok konca začínam, životom sa bez tvojej ochrany prebíjam no horšie je že zakial ma tvoje srdce zraňuje, to moje ťa len úpenlivo miluje! Ps-Chalani, prosim vzdy prejavujte svoje city tak ako ich naozaj citite! ! ! Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj