....sú Vianoce a mne ostáva len pár minút. Viem, že to tak má byť a inak to nechcem. Som s tým zmierená.. Nikto ani mamina, ktorá ma pri posteli prehovára, to nezmení. .. Ale vráťme sa na začiatok.
19.11.2014, streda
Volám sa Viktória Kapojová, mám 17 rokov. Žijem v Bojniciach. Mám rada toto mesto. Je to tu príjemné, v mojom okolí aj tiché a od Bojnického zámku to mám len pár minút. Chodím na Obchodnú akadémiu a som tretiačka. Dneska sú imatrikulácie a neskutočne sa teším. Môžem šikanovať prváčikov. Och, spomínam si na prvý deň v mojej škole. Bola som ako ihla v kope sena. Nikto si ma nevšímal. Ani o týždeň, ani o mesiac. No o dva roky som sa zmenila. Učím sa stále dobre, akurát že som obľúbenejšia. Neviem ako sa to stalo, ale jedného dňa si ma začali všímať. Trvá to už asi rok, Za ten čas som stihla vymeniť všetkých chalanov z našej školy. Každý by si povedal, že som kurva ale mýlite sa. Na našej škole je tak 60 chalanov a z toho aspoň 40 sú mladší ročník a s tými som nič nemala. Haha, je to vtipné.
Okej. Musím ísť na tie imatrikuláčky. Inak - toto je môj osobný denník. Dostala som ho od svojho bývalého a dneska som si povedala, že nie je na škodu písať si udalosti. O pár rokov sa tomu zasmejem a možno aj moje deti.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
11
7. 11.novembra 2019 16:24
.
Napíš svoj komentár