že láska je to najkrajšie na svete,
rodičia za ruky spolu chodievali,
nikdy sa na seba nehnevali.
A teraz keď človek je starší,
výčitky na každom kroku,
keď rozchod ťa straší,
aj po tom krásnom roku.
Hah, keď človeka milujete viac než seba,
ten človek je vaša potreba,
potrebujete ho viac ako chleba,
bolesť tú netreba.
O vernosti tu nebolo ani slychu,
a srdce bolí pri každom nádychu,
bez hanby čiže bez ostychu.
A po sklamaniach všetkých,
si hľadáte cestu k sebe,
no už len po vodách plytkých,
a nikdy to nebude to siedme "nebe".
Stále počujem tvoj smiech,
všade vidím tvoje oči blúdacie po mojom tele,
vtedy sme spáchali ten hriech,
a žiť vtedy bolo skvelé.
Pochopila som, že sľuby boli prázdne,
a každý raz padne.
A teraz len hrajeme tú hru,
ktorá nemá iný koniec ako prehru.
A tak sa nechávam pomaly zabíjať,
lásku všetku vo mne vyzabíjať,
a keď odídeš chlad len ostane,
doba ľadová nastane.
Budím sa do ďaľšieho dňa,
týždňa,
kde žiť s tebou sa nedá,
no bez teba sa to tiež nedá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
coquette
20. 12.decembra 2012 10:03
Ale dá, aj keď teraz sa nezdá..Láska nebolí príde lepší, snáď normálnejší( aj sa mi to rýmuje
Napíš svoj komentár