Všade bolo ticho. Bolo počuť len nevinné tik-tak z nástenných drevených hodiniek. Olizovala si si ukazováčik a listovala v časopise. Každý pohyb časopisom bol tak krčivý. Začula si štrnganie kľúčov,zmeravela si. Vedela si,že príde peklo. Bude zase opitý a ty to schytáš. Tie malé nepoškvrnené stvorenia tiež. Dvere sa otvorili. Potácavo vošiel dnu. Chodbou sa šíril pach alkoholu. Bolo zle. Strach,nenávisť a hnev v tebe vrel. Každý večer si sa bála,každý večer sa dialo to isté. Sinky už pre teba neboli nič nové. Monokel,rozbitý lakeť a zlomená ruka. Nič si s tým nerobila. Strach je tvoj nepriateľ. Susedia si nič nevšímali. Ten krik,rev a plač je však neprepočuteľný. Bolesť akoby ťa bodalo sto tŕňov. Zabíjal ťa. Minúty sa menili na hodiny. Kopal a bol tak bezcitný. Nevedela si prečo to robí. Na druhý deň si ťa kupoval ružami a ty si mu to odpúšťala aj napriek tomu že si vedela,že večer sa strhne to isté. Si taká bezmocná. V hrdle máš čudnú hrču a nemôžeš pregĺgať. Musíš sa pozerať ako trýzni vaše malé deti. Sedíš v kúte,máš nepríčetný pohľad a chceš zasiahnuť. Nezasiahneš lebo vieš čo by prišlo potom. Bolesť je väčšia za tvoje deti ako za seba samú. Je z teba troska. Odchádza opäť do krčmy a ráno sa vráti s kvetmi. Berieš telefón a vytáčaš 158. Udávaš ho. Dívaš sa z okna a počuješ sirénu polície. Neskôr ho odvádzajú násilne do auta. Si z tohto blúdneho kruhu vyslobodená alebo nie? Nervózne si hrýzieš peru a máš tisíce otázok. Zvoní telefón. Opatrne ho zdvíhaš. Chcú tvoje svedectvo. A svedectvo tvojich detí. Budeš vypovedať.
O 10 rokov neskôr...
Olizuješ si ukazováčik a listuješ v časopise. Všade je ticho. Počuť len nástenné drevené hodiny. A tebe sa všetko vracia. "Hrozného tyrana prepustili na slobodu". V očiach ti vidím strach. Počuješ štrngať kľúče a.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár