Keď vošla triedna do triedy, vždy mala na nás niečo, čo chcela riešiť. Áno, a najviac mi bude chýbať, ako vravela, aby sme si narovnali rad a stále naprávala obrusy na laviciach a jednoducho s nimi niečo robila. Keď zazvonilo na hodinu, vždy sme samozrejme vykukovali, či ide učiteľ. A nikdy sme nemohli nedajbože postávať po zvonení na chodbe. Áno, to mi bude chýbať. Teraz je jedno, či sme na chodbe, či nie, pretože sa často presúvame z jedenj učebne do druhej a málokedy sme vo svojej triede.
Boli to len obyčajné štyri roky, ktoré boli niečim výnimočné. Zvykla som si tam, a ani som netušila ako, až dovtedy, kým som neodišla. V posledný deň mi to ani až tak neprišlo, ale keď som docupitala domov, uvedomila som si, že je to už len minulosť a jediné čo mi ostane sú spomienky.
Aj tí ktorých som nemala v láske, aj tí, s ktorými som sa ani osobne nepoznala, aj tí mi budú chýbať. A naša trieda, ktorá bola večšinou upravená, na nástenke boli vždy blbosti ako napr. podľa ročného obdobia a pod. Ale bola to naša trieda a všetko, čo k nej patrilo. Aj tá zima, lebo sme boli na prízemí.
Ale jediné, čo mi bude chýbať najviac, je naša Pani Riaditeľka. Ona je skvelý človek, ja sa jej nemožem ani rovnať. Vždy vie čo má robiť, vždy vie poradiť a takisto myslela na nás všetkých aj v posledný deň, keď sme naposledy sedeli v našich laviciach. Pripravila nám každému pohľadnicu, ako spomienku... Pozerám sa na ňu každý deň a vždy ma povzbudí.
Všetko tak rýchlo letí...Už nepojdem tou istou cestou, ako som chodila celé štyri roky. Už nie. Čaká ma nová cesta...ktorou už mimochodom kráčam 18 dní...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
martinka1112
25. 9.sept. 2008 17:37
ja som takto nejako podobne spomínala na moju strednú školu a tiež mi bolo ľúto odtiaľ odísť lebo mi je smutno a boli to najlepšie roky môjho života,...no ani táto etapa môjho života nieje zlá a nechcela by som ju nikdy zahodiť za hlavu
2
Ja kazdy den myslim na moju skolu neni taky den kedy by som nemyslel na nu strasne mi chyba rad by som vratil tie casy hlavne rok 2007/2008 bolo to hrozne ked sme sa lucili od uciteluek majsteriek ucitelov atd mal som na strednej v roznave strasne vela kamaratov kamaratky znamich skoda ze uz ubehli 7-rokov odvtedy ..No ja mam pocit ako keby to bolo vcera co sme boli este v skole..viem ze sa to uz neda vratit spomienky mam dodnes vsetky chvala panu bohu aj chcem mat vzdycky skolske casy kde su uz davno za nami joooj boze moj zlaty ..casy ktore sa uz nikdy viac sa nevratiaa
Napíš svoj komentár