Smerom do školy sa teraz stalo niečo ... Vídavam ho ešte v autobuse , jeho ! môjho Ex ... predtým som sa hnevala ... ignorovala ho .. v hlave ho preklínala ... no teraz som to ľutovala ... dala som si otázku prečo vlastne ? prežili sme krásne spoločne strávené chvíle ..stalo sa čo sa stalo ... sme ako deti .. malo som chuť prisadnúť si a len tak sa ho opýtať ako žiješ ? ... čo máš nové ? .. bolo mi čudné že dvaja ľudia ktorý poznali každý kutik svojej duše , mali spoločné plány, milovali sa prežili spolu 18 mesiacou vášnivej lásky sa teraz nevedia ani pozdraviť ... nemala som k tomu odvahu , celý deň mi to behalo hlavou ....

Celý deň som mala v hlave tú predstavu , prisadnem si ... a porozprávame sa ako starý známy .... no keď ktomu malo dojsť zutekala som ... bála som sa že to bude ako dávno .. keď som si prisadla a srdce sami rozbúchalo ako besné , že zatúžim po jeho objatí ... Potom som si vyčítala že som to nespravila ...

Takto to išlo asi mesiac.... až som si povedala že nech to je aké je idem k nemu ... prisadla som si , mal slúchadlá a hľadel von oknom ... zahľadela som sa naňho a pousmiala som sa pri spomienkach na staré časy ... buchla som mu po nohe ... pozrel namňa začudovane .. no potešil sa ... porozprávali sme sa ako kamaráti ...

Odvtedy je mi ľahšie na duši .... uzavrela som jednu kapitolu môjho života ... je to čudné ... alebo som len čudná ja ? ....

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár