No prečo? Veď podľa mňa je to úplne divné. Do jazyku si nikdy dobrovoľne nehryziem. Keď spím tak ho mám medzi zubami akoby som si ho hrýzla ale vtedy nič necítim. Drž jazyk za zubami je v pohode, veď keď som ticho tak ho za zubami mám. Ale prečo mi má zahryznutie do jazyka zastaviť rozprávanie?

Keď mám chuť povedať niečo drzé, hlúpe, nevhodné, vulgárne, zbytočné a tak ďalej tak si proste zahryznem do pery. A pokojne si do nej budem hrýzť aj pol hodinu ak nepoviem nejakú excelentnú perlu. Ale hrýzť do jazyka? Veď to proste nejde aj keby som chcela

Určite to vymýšľal nejaký magor. Možno mu chýbala žena a jeho predošlá mu rada hrýzla do jazyka a vtedy nemohol rozprávať. Neviem si to proste predstaviť. To skôr keby sa do ruky uhryzol aby nevykríkol alebo čo. To ešte pochopím ale jazyk?

Keď ma niekto šteklí alebo proste sa len chcem smiať a nemôžem, no lebo proste nemôžem, tak si zahryznem do pery. nie do jazyka. Ako frazeologizmy sú super, ale niektoré asi vymýšľali ľudia bez pier.

Haleluja šabalabalabamba

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
veroniques  27. 5. 2012 22:06
Počula si niekedy výrok "ty máš ale ostrý jazyk"? ... možno preto



By the way frazeologizmy sú preto frazeologizmy že doslovne si ich niekedy prekladať nemôžeš... sú to nepriame pomenovania.
Napíš svoj komentár