„Kludne hovor veď vieš, že mne sa môžeš zveriť s čím koľvek.“ Alex bol možno občas svojimi nápadmi svojský ale vždy vedel čo presne chce a nedal si vyhovoriť žiadny svoj ciel a pre jeho dosiahnutie bol ochotný prekročiť aj tú najzbesilejšiu a najhlbšiu rieku. Bol do Diany zamilovaný už dlhšie no bál sa jéj to povedať nakoľko jej rodičia jej zakázali sa s ním stretávať no ona to potajomky robievala. Alex nevedel prečo ho Dianini rodičia nenávidia ale nemalo cenu to riešiť.
„Už dlhšie som ti chcela povedať, že k tebe cítim niečo oveľa viacej ako len kamarátsku lásku ale dobre vieš že moji rodičia by nám nikdy nedovolili byť spolu. Možno kvôli tomu že si starší o dva roky a nie si s tých najslušnejších ale ja ti jednoducho nedokážem odolať.“
Alexove kolená sa chveli ako nikdy predtým. Bol to problém a ten museli spoločne vyriešiť čo bolo dosť komplikované.
„Vieš že aj ja ťa milujem ale tvoji rodičia sú proti mne ale v tomto meste nemôžeme spolu ostať. Prosím odíď som ňou strýkovi na dedinu. Tam môžeme spoločne začať nový život. Moji rodičia to zatiaľ skúsia nie ako vyriešiť s tvojimi. Prosím len neostávaj doma. Musím bežať niečo vybaviť o ôsmej dneska večer buď zbalená a čakaj ma pred nákupným centrom.“ a po týchto slovách sa Alex niekam rozbehol.
Osem hodín a Diana stála pred nákupným centrom s batohom v ktorom mala len najdôležitejšie veci. Rodičom oznámila, že odchádza spať kamarátke a príde ráno. No nemala v pláne sa vrátiť. Už nikdy nechcela vidieť svojich rodičov! Chcela byť zo svojou láskou a bola ochotná preto urobiť čokoľvek. Alex prišiel pre ňu na motorke a ona si sadla za neho a už len uháňali pomedzi autá vpred za svojou možno krásnou budúcnosťou. K Alexovmu strýkovi dorazili zhruba o deviatej večer a Diana bola už poriadne unavená. Zložili si veci v jednej z izieb v dome a zaspali spoločne v silnom objatí. Ráno Dianu a Alexa zobudil telefón. Volal Dianin otec.
„Kde si dneska spala?! Okamžite prídeš domou a počkaj ako ťa zbijem a do konca školského roka sa z domu ani nepohneš!“ Ona na to nič nehovorila. Alex chytil telefón vypol ho a SIM kartu zlomil na polovicu. Nežne ju pobozkal a zotrel jej slzy z líc. Pomáli sa usmiala.
„Hovoril som ti, že začneme odznova. Dneska idem do práce k strýkovi lebo mi tam dohodol pomocné práce. Ty sa tu zatiaľ trochu zabývaj. Ak by sa niečo dialo dole je pevná linka a stade mi môžeš hocikedy zavolať.“ Obliekol sa a odišiel preč.
Pár dní nato Alex našiel tehotenský test ktorý bol pozitívny no nič sa nepýtal Diany len ho nechal položení na posteli tak aby vedela že ho našiel.
„Áno som tehotná. A je to aj tvoje dieťa.“ nečakane s nej vyletelo pri večeri.
„Nechám Vás osamote aby ste si to mohli vydiskutovať.“ Alexov strýko vstal a odišiel do obývačky.
„Kedy si mi to chcela povedať?“
„Keď by sme na tom boli trochu lepšie. Prepáč mi to ale jednoducho som nechcela aby si sa moc naviazal lebo až by ma náhodou našiel otec tak by ma zaručene odvliekol k babke na opačnú stranu krajiny a ja by som ťa už v živote neuvidela.“
„Zlato pozri, nech sa stane čokoľvek a nech ťa zoberú kamkoľvek ja si ťa nájdem a prídem za tebou a za naším bábom. To ti prisahám.“
Keď sa Alex vrátil jedného dňa z práce tak Dianu nenašiel doma. Strýko mu povedal, že prišlo pre ňu auto a muž ktorý bol asi jej otec ju prinútil aby nasadla a odišli rýchlo preč. Nechcel tomu ani len veriť. Nasadol na motorku a odišiel k nej domou. Išiel dosť rýchlo. Keď prišiel tak našiel Dianinho otca ako sedel a plakal na schodoch.
„Čo ste s ňou spravili?! Kde je?!“ spustil hneď ako ho zbadal a chytil ho za tričko a zdvihol vysoko do vzduchu.
„Ja... Ja som jej proste vylepil a ona padla dole schodmi. Odviezli ju do nemocnice s ťažkými zraneniami. Ja... hrozne moc to ľutujem. Dúfam že bude v poriadku.“
Po jeho slovách ho Alex dal dolu. Neveril. Ešte stále ničomu neveril. Dúfal že len sníva a že teraz sa preberie z veľmi zlého sna. Nasadol opäť na motorku a rútil si to po meste do nemocnice.
„Čo s ňou je?! Musíte ma za ňou pustiť! Musím ju vidieť!“ zjapal na sestričku ako zmyslov zbavení. V mozgu mal hotové peklo. Srdce mu bilo tak rýchlo že nemal ďaleko od infarktu.
„Je na operačnej sále a hneď ako doktori skončia s operáciou tak vám dáme vedieť.“
Sadol si do kresla na chodbe a čakal. Minúty boli tak dlhé ako dni počas zimy. Nevedel čo má robiť. Sedel zo sklonenou hlavou a plakal. Krv v žilách mu vrela. Chcel ísť za jej otcom a zmlátiť ho do bezvedomia. V tom sa otvorili dvere na prímacom oddelení. Dnu vbehli sanitári z mužom ktorý sa až moc podobal na Dianinho otca. Vraj ho našli v kaluži krvi pred bytovými dverami. Podrezal si žili.
Alexovi sa začal rúcať kompletne celý svet. V momente ako prišiel za ním lekár a zbadal na jeho tvári pohľad ktorý vyjadroval ľútosť tak sa v ňom zlomila aj posledná palička nádeje ktorá mu bránila v tom aby spravil nie akú hlúposť.
„Je nám to ľúto. Mala moc silné krvácanie do mozgu a pre jej záchranu sme nemohli už viacej urobiť. Takisto sme zistili že bola tehotná. Moc ma to mrzí. Ak budete súhlasiť tak vám poskytneme miestnosť a psychológa ktorý si s vami o tom pohovorí.“
„Dajte mi všetci už pokoj.“ Alex už ani len nevládal dýchať a aj týchto pár slov mu dalo dosť zabrať kým sa mu vydrali z útrob jeho tela do úst. Pomáli kráčal k dverám. Nasadil si prilbu a sadol si na motorku. Chvíľu len počúval zvuk motora a hľadel do nebies.
Šialene pridal plyn a vyrútil sa obrovským šmykom preč z nemocnice.
O pár uličiek ďalej si to namieril rovno do stromu. Záchranka bola pri ňom za chvíľu. Ošetrujúci lekár mu už nedal žiadnu šancu. Len pri ňom potichu sedel a zvieral mu ruky. Alex sa na malú chvíľu prebral, pozrel sa na lekára a s posledných síl sa nadýchol a povedal: „Povedal som jej, že prídem za ňou kamkoľvek.“
Prístroj ktorý snímal tep jeho uboleného srdca. Elektro kardio graf už nemal čo snímať. Alex vyriekol svoje posledné slová a pobral sa za svojou láskou na druhý svet. Všetko mu tmavlo pred očami a postupne sa mu zjavoval obrázok jeho Diany. Začal ho napĺňať pokoj a harmónia. Tá veľká bolesť ktorú cítil na hrudníku pomáli odchádzala. Zrazu sa ocitol niekde kde všetky zlé pocity doslova vyprchali za pár sekúnd. Ten pokoj bol tak nesmierne veľký že bol až unavení a chcel len spať. Nevidel tam nikoho len seba. Ohromná biela farba postupne vybledla a on začul mohutný ale pokojný hlas.
„Povedal si jej že za ňou pôjdeš kamkoľvek, ale čo keď ona nechcela aby si za ňou prišiel sem? Možno chcela aby si ty ostal žiť.“
„Ale bez nej nedokážem jestvovať v hmotnom svete. Bez nej nedokážem dýchať. Nikoho nezaujíma čo chcem ja? Chcem byť s ňou a chcem byť s ňou šťastný za hocijakú cenu. Kľudňe kvôli nej obetujem aj svoj život.“
„Nie vždy dosiahneš to čo chceš. Vždy máš pre koho dýchať, vždy máš byť s kým šťastný. Nezaujíma ma ťa že tvoja matka teraz plače nad tvojím hrobom a tvoj otec sa utápa doma v žiali a v alkohole? Tvoja matka ťa priviedla na svet a v prvom rade by si mal dýchať pre ňu.
Viem, že život bez lásky je ťažký ale len silný dokážu v tejto mojej úlohe uspieť a tých po smrti obdarujem tým aby boli s osobou ktorú skutočne milujú. Nezáleží na tom ako moc trpíš ty ale tvoji rodičia trpia vždy viacej. Nie je nič horšie ako to keď rodič prežije vlastné dieťa. Ale aj napriek tomu sa dokáže postaviť a hľadieť ďalej do budúcnosti a očakávať lepšie zajtrajšky. Tým že si sa zabil si uviedol do zármutku viacej ľudí ako si len vieš predstaviť. Podaj mi ruku a niečo ti ukážem.“ Z prázdna pred Alexom sa zjavila ruka. On ju chytil a zrazu sa ocitol na pohrebe. Na pomníku videl vytesané svoje meno.
Všetci naokolo plakali. Účasť bola obrovská. Možno 60 alebo až 100 ľudí ktorý postupne hádzali kvety do jamy kde bola uložená jeho rakva s jeho telom.
„Pozri sa ako veľmi sú nešťastný s tvojej smrti. Tam stojí tvoja matka a zviera tvoju prasknutú prilbu ktorú si mal pri havárii. Nevedia, že si sa zabil. Myslia si že ti zlyhali brzdy.“
Alex sa otočil smerom k jeho matke. Strašne moc plakala. Prišiel k nej bližšie a pohladil ju po líci. „Mami prepáč mi to. Tak moc ma to mrzí.“
„Ju to však mrzí tisíc násobne viacej ako teba. Keby ti tak môžem ukázať akú bolesť pociťuje. Omnoho väčšia ako si cítil ty keď si zistil že Diana je mŕtva. Poď ešte somnou na jedno miesto.“
Ocitli sa u Alexa v obývačke. Jeho otec sedel pri stolíku s fľaškami vodky a hneď vedľa nich mal položenú Alexovú fotku pri ktorej smutne horela sviečka.
„Tvoj otec dokonca nemohol ísť ani len na tvoj pohreb lebo by sa tam psychicky zrútil. Ničí svoje zdravie alkoholom lebo si myslí že to utíši bolesť v jeho srdci. Neprejde ani len sekunda kedy by na teba nemyslel. ľutuje všetku tú bolesť ktorú ti spôsobil. A dal by svoj život za to aby si sa ty mohol vrátiť. Dianin otec nebol dosť silný. Sám si zobral život aj keď on mohol za jej smrť. No len v menšej miere. Diana mala nádor na mozgu ktorý spôsobil menšie krvácanie do mozgu. Ostávali jej len 4 dni života. Otras spôsobený pádom len naštartoval mohutné krvácanie. Diana by sa nedožila konca týždňa. Nikto nevedel že má nádor.“
Opäť stál uprostred tej bielej prázdnoty. Bol strašne moc zasiahnutý tým čo spáchal. Ako všetkým navôkol spôsobil bolesť. Bolelo ho to viacej ako smrť Diany.
„Teraz sa ťa chcem niečo spýtať. Keby máš šancu znova sa vrátiť do hmotného sveta aj napriek tomu, že Diana by bola stále mŕtva, podstúpil by si to?“
Zavládlo obrovské ticho. Doslova trhalo Alexove uši. Kľakol si a povzdychol.
„Bože, prosím ťa odpusť mi moje chyby, vráť ma späť k mojej matke a otcovi. Nechcem aby sa kvôli mne trápili.“ sklonil hlavu a čakal čo sa bude diať.
Zrazu pocítil obrovský tlak na hrudi a bol znova späť medzi živými. Tento krát však ležal v nemocnici. Jeho matka mu pevne zvierala ruku a plakala.
„Neboj mami, som v poriadku. Milujem ťa.“
Vážte si svojich rodičov, to čo pre vás robia, máte len jedných rodičov ale lásku môžete nájsť vždy. Užívaj si slobodu keď si slobodný a váž si keď máš vzťah. Nerozmýšľaj nad tým kedy to skončí lebo to skončí moc rýchlo.
P.S.: Sorry za smutní príbeh no pre mňa je podstatnejšie posolstvo ako to v akom podaní je napísané.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
10. 4.apríla 2012 15:36
veľmi pekný príbeh
Napíš svoj komentár