Hodinky stále idú. A aj keď vyberiete baterky von tak idú zase iné hodinky. Aj keby zastavíte všetky hodinky na svete tak stále pôjdu tie ktoré máme v hlave. Tie ktorými si uvedomujeme, že náš čas na tomto svete je ohraničení.
Darujem ti hodinu života a bol by som zvedaví ako moc by si si ju vážil. Ja by som za hodinu stihol veľa vecí. A keď aj nie aspoň by som pokecal s rodičmi. Alebo by som dobehol k najbližšiemu kamarátovi a vyrozprával sa mu s toho koľko hovadin som v živote stihol. Možno by som len napísal ďalší takýto blog. Nech by si spravil čokoľvek uvedom si jednu podstatnú vec! Čas sa nedá nijako kúpiť alebo nahradiť. Akonáhle stratíš už jednu sekundu zo života premárnenú za PC tak už ju nevrátiš späť.
Čas patrí k veciam ktoré sú tie najcennejšie ktoré človek má. Patrí sem aj šťastie, láska, zdravie. No tieto ostatné veci sa dajú nahradiť a podaktoré sa dokonca už dajú aj kúpiť za peniaze. Ale Pána Času neoklameš . Keď si pre mňa príde a moje hodinky ukážu už 23:59:59 tak spokojne odídem. Škoda je ale tá že nevieš koľko času je na tých tvojich hodinkách. Myslím si že potom by si ľudia viacej vážili čas strávení s blízkymi alebo by si dvakrát rozmysleli ako rozumne využiť ten čas čo mi tu ešte ostáva. Ja sa snažím prežiť tento svoj čas na zemi (pokiaľ to ide) čo najšťastnejšie. Neľutujem ani jedinú stotinu sekundy strávenú s priateľmi alebo rodinou.
Najcennejšie, čo v živote máme je čas a to by si ten, komu ho venujeme, mal uvedomiť!
Toto som si pred chvíľou prečítal na facebook-u. To bola asi moja inšpirácia. Niekedy sa sám seba pýtam či ten čas čo som už tu som strávil tak ako by som mal. Zabíjať ho v škole? Podľa niekoho zbytočné, lenže Ja si myslím, že ak chceš pokračovať v živote ďalej tak ako chceš mal by si byť aspoň trochu vzdelaní. Najviac ma naštve keď niekto mne venuje jeho čas ale votrie sa tam niekto iní. Ale tak čo už. Stáva sa. Ja som ale INÝ! Keď niekomu poviem že s ním budem hodinu tak s ním budem hodinu aj keby to mala byť najnudnejšia hodina môjho života. Je to čas ktorý som si predsa vyčlenil pre tú danú osobu a nie pre inú či už osobu alebo činnosť.
Niekedy však čas strávení s osobou ktorú milujeme je proste málo. Niekedy by som chcel vrátiť späť čas. Alebo ani nie čas ale osobu ktorá mi moc chýba. Chcel by som aby môj dedo videl ako sa mi nesmierne darí a aby mohol byť na mňa hrdí. Ale už sa musel pobrať ďalej. Takisto mi chýba môj dobrý kamarát. Táto rana je ešte čerstvá. Dva roky stará a dosť bolí aj teraz. Nikomu som sa ale nezdôveril nikdy s tým, že mi niekto chýba. Možno len hŕstke kamarátov s tým, že mi napríklad chýba bývala. A tak. Nehovorím zbytočne o mŕtvych. Majú mať predsa pokoj. No samozrejme, že na Všetkých svätých idem sviečky zapáliť.
Dúfam, že aj mne prídete zapáliť sviečky. Alebo si aspoň na mňa niekto spomenie. Nie nie je to morbídne. Ja dosť často uvažujem nad smrťou. Aké to asi je keď naposledy vydýchneš? Keď tvoje hodinky ukážu už len samé nuly. Kam len tie všetky city odídu? Veď aj citi sú chemické reakcie a tie sú v podstate energia a zákon zachovania energie hovorí že energia nikdy nevzniká a ani nezaniká. Je to zaujímave. Len škoda že nikto sa nevrátil z hranice odkiaľ niet návratu. Možno aj preto sa to tak volá.
Užívaj si každú sekundu tvojho života ako by mala byť tvojou poslednou. Nikdy totiž nevieš či aj naozaj nebude.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár