Rozpoviem to...
ako sa to celé začalo. Moje meno je Karol. Som úplne iný od ľudí, ktorých denne stretávaš. No keď sa z vonka na mňa pozrieš tak to ani nepostrehneš pokiaľ to ja nedopustím. Vo vnútri mám však mozog, ktorý je omnoho odlišnejší od tvojho. Vždy keď chcem tak dokážem...
Ale povedal som, že to celé rozpoviem od začiatku.
Tak teda dobre. Začalo to celé ako obyčajný deň. Kráčal som dolu ulicou v obleku s čiernymi okuliarmi na očiach. Detektív ide do práce. Odznak sa my leskol pripnutý za opaskom ako som si vykračoval oproti krásnemu východu slnka. Vietor občas odhalil spod saka moje puzdro v ktorom sa skrývala moja zbraň. Prečo som nešiel autom keďže sú detektívi dobre platení? Včera som ho zošrotoval. Menšia nehoda pri naháňaní zločincov. Ako som prenasledoval bielu korvetu, ktorá si to namierila veľkou rýchlosťou cez mesto a nakoniec to nabrala do lampy kúsok za rampami železničnej signalizácie. A Ja, hlupák som auto nechal priamo na koľajisku. Ako to už býva Pán menom Murphie nikdy nespí a ja som proste musel mať smolu. Ani nie 2 minúty po tom ako som vybehol z auta a zatkol zločincov, moje auto zošrotoval nákladný vlak. Smola. Preto som v tento deň išiel do práce na oddelení peši. Nebolo to ďaleko. Zopár desiatok minút od môjho panelového bytu, ktorému sa ako vždy pokazil výťah keď som bol v ňom ja. Odvtedy som chodil radšej peši. Poviete si, že veď som nemohol bývať vysoko. Dvanáste poschodie. Zhruba 240 schodov. Niekoľko krát za deň. Aspoň som fit. Keď som si takto kráčal ulicou vzbudzoval som rešpekt. Najme u malých faganov, ktorý sa hrali na machrov. Bolo zaujímavé ako skrotli keď ma zbadali. Najme zbraň v puzdre. Vytiahol som z náprsného vačku krabičku cigariet, jednu som vytiahol a následne som si ju zapálil benzínovým zapaľovačom, ktorý som dostal ako pamiatku na môjho otca. Zomrel na rakovinu pľúc. Áno môžeš sa zasmiať. Matka zomrela... v podstate ani neviem na čo žila. Opustila ma keď som bol ešte len pár dní na tomto svete. Staral sa o mňa otec. Babku ani dedka som nikdy nemal a už vôbec nie súrodenca. Bol som sám s mojím milovaním otcom. Aspoň mne to tak vyhovovalo. Nikdy nemal so mnou problémy. Klamem a Ja to viem. Kto z nás bol bezproblémové dieťa? Počas rannej prechádzky som premýšľal ako vysvetlím šéfovi to auto. Bolo predsa služobné. Mohol by som to zvaliť aj na tých zločincov. Ale som predsa čestní človek.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár