Ortodoxná Nitránčina.

Drahý práťelá som sa rohodov že vám približim moju reč nakolko som nitrančan.

V nitránčine mám 15 takých záklanných veci,
1. mäkké l neexistuje, tam de je spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l
2. dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“, „veter“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“, výnimku je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitrančan - Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
3. ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
4. „il“ na konci slovés minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ jako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhau“), „el“ jako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
5. „dl“ sa číta jako dvojité l, „dn“ jako dvojité n. Toto pravillo najlepší dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umyvalla, štrulla išla do divalla.“
6. po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“
7. Nitran je len salám, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan!! A už si to zapamatajte...
8. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
10. Zatál jediná známá výnimká z pravilla 9 je slovo „uterek“ („u“ nerátáme za slabiku) a „keket“.
11. Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
12. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jag očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, - „zedou si mi k***t“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)
13. g označeňú akejkoľvek osoby, místa, času: sa nepoužíva slovo ktokoľvek ale „bár do“, kdekoľvek je „bár de“, s „bár kým“ je s kymkoľvek, „bár jako“ je akokoľvek.
14. mäso je masso a deväť je devať, "ä" sa ale v nitránčine aj tak nepoužíva. A päť je peť. A Pamätáš si? sa poví: Pamatáš sa?
15. rozkaz od slovesa ísť móže byť "ic" alebo "hybaj" , sloveso prísť má tvar "prídi", existuje aj zaužívanejšá varianta slovesa prísť, a teda "dójsť".

je toho vác ale nemóžem to sem dať lebo sú tam aj neslušné veci a nevím či mi to tu zablokujú alebo ne
PS do by nevedev je to z neckylopedie

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu