„Pane, začali sme s evakuáciou.“
„A to už prečo?“ díval sa na neho Kameron ešte síce rozospato no veľmi vnímavo.
„Dostali sme hlásenie že sem letia invázne bombardéri. Budú tu za necelé 20 minút.“
Kameron vyskočil na nohy a zamieril k hradnej veži kde mali rebeli radar na pozorovanie vzdušného priestoru. Chvíľu hľadel na bod ktorý sa síce nepohyboval ale určite to boli bombardéri. Zrazu Kamerona otriaslo. Rebeli sa mýlili vo výpočtoch. Pozrel sa smerom k miestu odkiaľ mali priletieť.
„Pletiete sa.“ povedal Kameron a tím si získal pozornosť všetkých, ktorý boli vo veži. Postupne sa na obzore zjavovali siluety niečoho ako obrích vtákov. Síce nemávali krídlami ale postupne boli bližšie a bližšie. Kameron reverzne prepočítal rebelove odhady. Boli to len 3 minúty s ktorých už 1 bola nadobro preč. Prikázal aby okamžite všetci opustili vežu lebo tá bude zasiahnutá ako prvá. Keď Kameron bežal dolu schodmi cítil a počul ako bomby dopadali na hrad. jediné na čo myslel bola Lucy. Bežal pri kostol. Bombardéri medzitým zhodili všetko čo mali a vrátili sa späť. Keď tam dobehol nemohol Lucy nájsť. Vchod do kostola ešte stál celkom neporušení tak doňho vošiel. Do stredu kostola cez dieru v strope prenikalo svetlo. Svietilo na Lucy, ktorá ležala v kaluži krvi na zemi. Kameron sa rozbehol po ňu.
Ešte dýchala. Chytil ju do náručia. Vedel, že jej koniec je blízko aj keď si to nechcel priznať. Držal ju v náručí až kým sa neprebrala. Vytiahol z vačku škatuľku s prsteňom a opýtal sa jej. „Vezmeš si ma?“ pri týchto slovách sa mu tiskali slzy do očí. Ona sa len pousmiala a prikývla. Nasunul jej prsteň na ruku. Dodal „milujem ťa a vždy budem.“ Pobozkal ju jemne na pery. Keď sa však potom na ňu pozrel už nedýchala. Nevedel čo má robiť. Chcel kričať od hnevu ale zároveň plakať od zármutku. No on len ticho sedel a držal jej telo v náruči. Slzy mu stekali po tvári a dopadali na jej bledú tvár. Na tvár na ktorej bol úsmev anjela. Tento obraz sa mu vrýval hlboko do pamäti ako keď vám vbíjajú klinec do hlavy. No tá bolesť, ktorú on pociťoval bola o veľa horšia.
Venované Jej... jedinej o ktorej som mal pocit že je pre mňa tá pravá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár