Keď dorazili do výcvikového centra ktoré bolo asi dve hodiny cesty od Mesta 15, tak ich privítal ich rotný výcvikový inštruktor.
„Mám za úlohu z vás urobiť vojakov. Tak aby ste symbolizovali česť, odvahu, inteligenciu a rýchlosť oddielov podpory. “
Po týchto slovách zaviedol inštruktor nováčikov do oddelenia zbrojenia. Tam im boli vydané zbrane, uniforma, slávnostná uniforma a ešte nejaké vybavenie. Boli ubytovní v kasárniach. Ráno museli už o 6 ráno stáť nastúpený a rozcvičku mali mať už dávno za sebou. Potom ich čakalo osem hodín učenia sa rôznych technických a taktických postupov. Potom rôzne kondičné testy, cvičenie boja na blízko a na diaľku a ovládanie rôznej vojenskej techniky. Každý deň to isté, stále dokola. Inštruktori boli celkom v pohode.
Po dvoch týždňov bez opustenia výcvikového strediska konečne dostali možnosť odísť.
„Budete mať možnosť odísť, môžete ísť pozrieť svojich blízkych, dať si konečne poriadnu stravu.“ pri týchto slovách sa inštruktor tváril až moc natešene. Nováčikovia si to totiž nepredstavovali akurát takto.
Vznášadlo ich vysadilo uprostred pustiny. Keď vznášadlo odlietalo tak sa z ich vysielačiek ozvalo: V náprsnom vačku máte pokyny.
Jhon si siahol do náprsného vačku kde našil papier a na ňom zopár bodov:
1.Oblasť nie je úplne bezpečná.
2.Máte presne 24 hodín nato aby ste sa dostali do niektorého mesta.
3.Cestu sa vám budú snažiť prekaziť vojaci, ktorý majú za úlohu vás chytiť a odviesť do Výcvikového centra. Tím pádom sa váš “výlet“ končí.
4.Môžete si vybrať či sa necháte chytiť v skupinke alebo nie.
Keď tento list vojaci dočítali tak niektorý z nich sa rozpŕchli do lesa.
Kameron s Jhonom ostali blízko seba.
„Dobre, pôjdeme blízko lesov a čo najvyššie položením bodom v okolitej krajine.“ Povedal Kameron Jhonovi, ktorý si nabil zbraň a začal si obzerať okolité prostredie.
„Súhlasím s tebou, ale mali by sme sa vybrať do mesta na západ od tadeto, vojaci by tam mali byť minimálne a navyše terén je tam dobre sformovaný pre tvoju taktiku.“
„Dobre. Ja nás budem kryť od 12 do 6 a ty od 6 do 12 takto by sme mali mať dobrý výhľad.“
Potom sa pobrali opačným smerom od slnka. Keďže bolo ráno tak mierili na západ. Po hodine neustáleho pochodu sa rozhodli, že si urobia malú prestávku na skontrolovanie vybavenia a zbraní pretože v takomto teple sa s nimi mohlo stať hocičo. Keď takto sedeli obklopení vysokými kameňmi tak začuli divný šuchot a následne tvrdý úder do zeme.
„Letec!“ potichu vykríkol Jhon.
Chcete vedieť čo to vlastne bolo? Tak si počkajte do zajtra.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
taktic
24. 1.januára 2012 21:10
kniha sa nejako nechyta ...
Napíš svoj komentár