Kameron potľapkal Jhona po ramene a začal na ľavej ruke odpočítavať.
5, 4, 3, 2, 1.
Vojaci sa vyrútili každý s opačnej strany kameňov a spustili na letca paľbu zo svojich zbraní. Letec zostal tak šokovaný, že nevedel či sa má brániť alebo odletieť. Jedna s guliek, ktorá ho zasiahla ho trafila do hlavy. Paľba ustala.
Vojaci si rýchlo vymenili zásobníky a znovu mierili na letca. Ten sa však dokázal už len prihlúplo dívať. Mohutný letec sa s obrovským buchotom zrútil na zem.
„Kry ma!“ zreval Kameron na Jhona.
„Rozumiem!“ odvetil Jhon a neprestajne mieril na letca.
Kameron sa pomáli približoval k letcovi pričom mu neustále mieril na hlavu. Keď už stál nad ním, tak si všimol, že letec ešte dýcha a videl, že sa na neho díva.
„Blíži sa ...“ opakoval do nepríčetnosti letec.
„Čo sa blíži?“ znervóznel Kameron. Pokiaľ priletia ďalší letci tak majú obrovský problém.
„On sa blíži, a nastolí vo vašom svete chaos. Len jeden ho môže zastaviť.“ chrčivo povedal letec.
„Kto sa blíži? Kto ho zastaví? Odpovedz!“ výkrikmi sa snažil dostať k odpovedi a pri tom neustále mieril zbraňou na letcovu hlavu.
„Lord sa blíži, a len vyvolený ho zastaví. Ale ak sa Lord dozvie, že vyvolený je už tu, priamo tu predo mnou, tak zničí celú planétu.“ toto boli posledné letcove slová.
„Ako to myslel, že vyvolený je tu priamo predo mnou?“ nechápavo hľadel Kameron na mŕtvolu letca.
Zrazu sa rozozvučala siréna neďalekej hliadkovacej veži. Bol to zvuk pre pozemnú výstrahu.
„Možno tím upozornili na nás, asi počuli našu streľbu.“ povedal Jhon hladiac smerom k miestu od kadiaľ sa šíril zvuk sirény.
„Mali by sme si pohnúť, lebo ak tím upozorňovali na nás tak o chvíľu sa to tu bude hemžiť oddielmi likvidácie.“
Okamžite si zobrali svoje veci a vydali sa ďalej na pochod ale tento krát už rýchlejším krokom. O niečo ďalej pred nimi bola lesná cesta a počuli ako sa po nej niečo rúti veľkou rýchlosťou. Bez menšieho zaváhania sa schovali za zakrpatený strom. Videli ako po ceste prechádza auto s označením oddielu likvidácie. Na korbe auta sedelo zhruba 10 mužov. Auto zastavilo o niečo ďalej od nich. Vojaci zoskákali dolu z auta a utekali k miestu kde Kameron s Jhonom zastrelili letca. Vodič so spolujazdcom ostali v aute a spolujazdec zaujal miesto za mohutným guľometom. Keď vojak odvrátil guľomet od ich pozície tak sa dali na útek. Na šťastie si ich nevšimli. Jhon s Kameronom sa celú cestu rozprávali o tom čo počuli od letca. Keď sa dostali na dohľad od mestskej brány tak zistili, že do vnútra sa budú musieť dostať nepozorovane. Pred bránou stáli tri autá a asi 30 vojakov a nepustili nikoho do vnútra bez toho aby ho prezreli. Aj autá prehľadávali špeciálnym skenerom, ktorý odhalil či sa v ňom niekto neukrýva. Nemali šancu sa dostať do vnútra nepozorovateľne. Mali na sebe uniformu kadetov ktorá sa odlišovala od hociktorej inej uniformy. Videli, že dvaja vojaci robia pravidelne polo oblúky okolo brány. Rozhodli sa to využiť.
Keď vojaci zašli za mohutnú stenu brány tak vyrazili za nimi. Zatiaľ neboli spozorovaní. Keď boli blízko vojakov tak im priložili zbrane k hlavám. Samozrejme neboli nabité ale to vojaci nevedeli. Kameron na nich použil obušok ktorým ich udrel po hlave. Potom si vymenili uniformy. Teraz vyzerali ako vojaci z oddielu obrany. Vyrazili k bráne. Veliaci dôstojník sa na nich síce čudne pozeral keď mu oznámili, že potrebujú vstúpiť do mesta, ale nakoniec ich pustil. Keď už boli dnu tak pokračovali k najbližšiemu náborovému stredisku. Vstúpili dnu a dali si dolu helmy.
„Kadeti White a Bendy s oddielu podpory hlásia, že úspešne splnili úlohu.“
Chlapík len neveriacky hľadel. Po chvíli zdvihol telefón a zatelefonoval do ústredne ich oddielu.
„Hlásite aj nejaké zranenia?“ opýtal sa chlapík.
„Áno. V okolí hlavnej brány ležia dvaja vojaci v bezvedomý.“ odvetil Jhon s úsmevom.
Po nejakej chvíle prišlo auto so znakom ich oddielu a boli vyzvaní aby do neho nastúpili. Odviezli ich do Mesta 15 v ktorom obidvaja bývali. Mali sa o dva dni hlásiť vo veliacej budove v Meste 2.
Kameron prišiel domov a klopal svojmu susedovi na dvere no nik neotváral. Okolo išla jedna jeho suseda ktorá mu oznámila, že jeho sused mal včera infarkt a neprežil to. Pohreb mal mať nasledujúci deň. Kameron na pohreb neprišiel no prišiel aspoň zapáliť sviečku na hrobe.
„Ďakujem za všetko priateľ môj.“ Ešte chvíľu hľadel na hrob a potom vstal a odišiel domov.
Dneska je toho trochu viacej ... ale poviem vam prvu kapitolu mate za sebou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
už sa pracuje na druhej...tieto dve knihy vídu spolu ako jedna pod názvom HRDINOVIA ... čekuj o pár rokov kníhkupectvá