Poviem vám, že ďaleko nezájde. Pokiaľ sa ľudia budú k sebe správať tak ako doteraz nemožno od nás, od ľudí čakať, že sa budeme posúvať neustále vpred. Všetky tie vojny súperenie. Namiesto zostrojovania bômb by sme mohli financie využiť na dodávanie humanitárnej pomoci do Afriky. Pomôcť jej rozvíjať sa. Sama by to možno dokázala ale ako sa vraví v jednote je sila. Načo je všetko to súperenie o to kto tu bude vládnuť? Politici kradli, kradnú a kradnúť budú. Každý kto má prístup k väčšej hodnote peňazí si chce dať trochu do vačku. Keď tú trochu minie tak chce ďalšiu až sa stane nenásytným.
Kam kráčam teraz?
Neviem to presne. Cítim však, že môj život nie je taký aký by som chcel aby bol. Mám určité ciele ktoré chcem dosiahnuť za každú cenu. Každá cesta začína obyčajným krokom. Treba stále stúpať a nehľadieť na to ako ďaleko ešte si. Počul si už príslovie „Aj pád na hubu je krok vpred?“. Nie? Tak už si ho počul. Nezáleží na tom koľko rán od života dostaneš, záleží na tom aby si nedovolil strachu z neúspechu aby ti ukradol tvoje sny. Musíš mať nádej lebo nádej je pre tvoje putovanie niečo ako benzín pre auto. Bez benzínu sa nepohne ďalej. A presne tak isto je to aj s tvojimi snami. Môžeš si tak vysnívať dobrý život.
Dobrý život?
Kto by ho nechcel. Jedine hlupák. Ja by som chcel mať tak akurát peňazí, dobré auto, milujúcu ženu a veľmi nadané deti. Materiálne veci si strč za klobúk kamarát. Čo takto láska, zdravie, priateľstvo, šťastie? Dôležité veci sú také ktoré si za peniaze nekúpiš. Skutočné bohatstvo spočíva vo veciach ktoré nedokážeš chytiť rukami ale srdcom! Vždy som vedel, že jedného dňa vide slnko a na mňa sa zase usmeje šťastie. Ako povedal jeden vševed „Je tvoj život zlý? Buď rád. Môže byť aj horší!“. Nezúfaj, že teraz ti niečo nejde podľa plánov. Nemôže sa dariť stále. To by to tu potom vyzeralo! Lotérie by dávno skrachovali, veľa žien by bolo slobodných (Čerpám s toho že je viacej žien ako mužov.) či dokonca by sme sa už dávno hádali niekde mimo tejto slnečnej sústavy vzhľadom na neuveriteľný pokrok vedy. Čo by to bolo za spisovateľa ktorému by nič nevyčítali kritici? Čo by to bolo za futbalistu ktorý by nikdy neminul bránku? Čo by sme boli za ľudí keby nerobíme chyby? Určite by sme boli neomylní a tým pádom najlepší. A jediné čo by bolo na tejto zemi by bolo samé súperenie kto je najlepší.
Môžeme si dovoliť robiť chyby?
Určite áno. Chyby robíš na to aby si sa z nich ponaučil a prípadne toto ponaučenie predal ďalej ľudom na ktorých ti záleží. Na začiatku som spomenul, že aj pád na ústa je krok vpred. Pád na ústa si môžeš prirovnať ku chybe. Poučíš sa s nej a nabudúce sa jej snáď už vyvaruješ.
Kam ale kráčam ja?
Jednoznačne idem za svojimi cieľmi. Nechcem byť hviezdou Plesov v opere. Chcem len aby ma ľudia rešpektovali takého aký skutočne som! Nikdy sa pred nikým nepretvarujem. Čo na srdci to na jazyku. Nechcem veľkú vilu. Nechcem za ženu top modelku. Stále rozmýšľam kadiaľ sa mám vydať ďalej. Vždy večer keď zhasne svetlo v mojej útulnej izbe premýšľam ako pokračovať za svojimi cieľmi. Vždy sa objavia nové a nové prekážky. Niektoré sa dajú preskočiť, iné podliezť a niektoré jednoducho musíš preraziť hlavou. Som jedinečný a ja to viem no aj napriek tomu stále neviem kam mám kráčať ďalej aby som dosiahlo svoje toľko vytúžené ciele.
P.S.: Srdečne pozdravujem moju Pani profesorku SJL ktorá utorok možno objaví môj blog keďže toto je zároveň aj moja slohová práca do školy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár