utieram prach...
na plece mi padla snehová vločka..chladí..
tak krásne chladí...
mení skupenstvo...
stúpam k nebu...
idem snívať...
blúdiť mračnami...
plávať myšlienkami...
unášať sa pocitmi...
neviem, čo bude za bránou..
ale cítim, že ju chcem otovriť...
nájsť hľadané...
utvrdiť sa v neprebádanom...
hodiť kameň, ktorý nepadne..
ale bude lietať...a viacej ma neťažiť...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mei
22. 11.novembra 2006 15:28
kazdu branu takmer treba otvorit..a ja si myslim , ze tuto rozhodne ano!
2
Po sne nastava prebudenie, po lete vo vyskach pad...ale aj tak sa to oplati! Raz sa nam podari nezobudit sa a lietat vecne..raz..
Napíš svoj komentár