Zrniečko po zrniečku,
mať ho plné a cestou cítiť ako stráca na váhe..
Váha, hodnota, to všetko sa preplieta kvantitou a kvalitou
..tak čo vlastne treba riešiť, čo rozplietať, kde urobiť uzol?
Sadnúť si na skalu, pozerať na oblohu plnú ťažkých mračien a snívať o tom, že silou jedinej myšlienky sa rozídu a ty uvidíš slnko..
Mať chvíľku pocit, že ty si nad všetkým...
Nad pocitom, vedomím, časom...
Dokázať transformovať tento stav do energie, ktorá bude katalyzátorom času
Takým, ktorý ťa poženie neopísateľnou rýchlosťou vpred, keď každá sekunda bude bolieť ako tristo vpichov
takým, ktorý ti ukáže zmysel sĺz
takým, ktorý pretočí hodinky, keď nebudeš vedieť zaspať
takým, ktorý spôsobí napadnutie snehu aj v auguste
takým, ktorý urýchli prúdenie krve žilami bezdomovca, keď mu bude zima
..len nech neurýchli proces zvetrávania skaly, na ktorej sedíš..
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
romcatko
26. 12.decembra 2007 19:13
zaujimavy blog...ale aj taky trosku melancholicky,nie?
3
potešujuco melancholická dávka jemne rozptýleného postdepresívneho zamyslenia sa podaná vpichom cez čítajúce oči priamo do krvého obehu.
4
..Komplikovane píšete ľudia teda aspon na mna pubertáka.. ale žiaľ chápem to.. Tamvtme vie geniálne opísať..pocity.. Naozaj slasť čítať..
Napíš svoj komentár