Nevnímajúc čierné diery v zemi, oceľové mraky, chrobačné myšlienky...
Utekala...nehľadiac na inú stranu..stále len rovno...
Prikryla si uši rukami, nechcela počuť výčitky, ktoré jej nahlodávali svedomie...
,Už dóóósť...stačí!,
Nič nestíchlo,všetko silnelo...
Len hrejivý pocit, ktorý sa vyparoval zo šedivých spomienok..zmizol...
Privrela si oči...nechcela to vidieť..bezduché torzo, ktoré hádzalo slzami rozmočenú hlavu po jej bezvládnom tele...
Zahryzla si do jazyka, nechcela kričať, nechcela počuť v nemilosrdnej ozvene refrén, ktorý sa jej nonstop prehrával v hlave...
Začala vykašlievať krv, ktorej sa hnusilo byť v takej prázdnej skrinke menom ,telo,...
Bežala...nechcela prestať...čím rýchlejšie utekala, tým jej koncentrácia slabla...koncentrácia na jej všetko, ktoré sa sypalo každým nádychom...
Sypalo sa..tak ako piesok z dlaní dieťaťa...
Otovrila oči a snažila sa nájsť určitý bod, ku ktorému by chcela dobehnúť...akýsi fiktívny finalizmus ...
Hoci vedela, že bude fiktívny...rovnako ako jej predsavzatia , ktorá dávno nechala popadané po ceste, po ktorej začala utekať...boli kdesi vzadu...
Nie ako jej pocity...
Snažila sa ich vytraťiť...rozbiť...stratiť a nenájsť...
Ten bod,cieľ..nenachádzala...
Padla na nerovnú zem, začala predychávať...hoci vedela, že ju to zabije...zabije ju ten stav bezvládnej tiaže, ktorý pociťovala vždy, ked´ sa nehýbala..iba stála, sedela či ležala...
Bolo to iné, behať, na malú chvíľu necítiť zem pod nohami..len prázdny priestor, do ktorého mohla smelo vykopnúť a nebáť sa, že za/kopne...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mei
25. 10.októbra 2006 10:42
hmmm.. pjeknee velmoooo ..ale co to>? vylatam ta po zadku?
2
bezal...bezal co najdalej..nechcel sa zastavit ale po par minutach musel spomalit....chcel stale bezat,na nic nemysliet...
ale neslo to,telo ho nechcelo pocuvat...spomaloval,spomaloval....a opäť sa priblizoval,priblizova....ale on nechcel. chcel ujst,nechcel sa vratit. vsetko nanho dopadalo tym tazivejsie a skutocnejsie,cim pomalsie isiel. ale telo uz nevladalo. a tak spomaloval,spomaloval (a skutocnost,ta hnusna mrcha,do dobiehala,dobiehala...) az nakoniec padol vysileny na zem. bol uprostred letnej luky,a cela tazoba skutkou,za poslednu pol hodinu vykonanych,sa ho zmocnila naplno.
citil tazobu,citil sa zodpovedny aj za to,za co nemohol. chcel ujst,bezat dalej,ale nevladal....siahol do vecka a vytiahol z neho vyskakovaci nozik....CVAK, cepel naradostene vyskocila. krasna,symetricka....kovovo sa leskla v poslednych oranzovych lucoch slnka. po chvili zacala naberat na sytocervenej farbe...klzala sa po kozi a zanechavala za sebou cervenu roztekajucu sa stopu....
bolest ho ochromila....a on znova utekal..lezal v trave,ale utekal....a realita sa vzdalovala,vzdalovala.....
ale neslo to,telo ho nechcelo pocuvat...spomaloval,spomaloval....a opäť sa priblizoval,priblizova....ale on nechcel. chcel ujst,nechcel sa vratit. vsetko nanho dopadalo tym tazivejsie a skutocnejsie,cim pomalsie isiel. ale telo uz nevladalo. a tak spomaloval,spomaloval (a skutocnost,ta hnusna mrcha,do dobiehala,dobiehala...) az nakoniec padol vysileny na zem. bol uprostred letnej luky,a cela tazoba skutkou,za poslednu pol hodinu vykonanych,sa ho zmocnila naplno.
citil tazobu,citil sa zodpovedny aj za to,za co nemohol. chcel ujst,bezat dalej,ale nevladal....siahol do vecka a vytiahol z neho vyskakovaci nozik....CVAK, cepel naradostene vyskocila. krasna,symetricka....kovovo sa leskla v poslednych oranzovych lucoch slnka. po chvili zacala naberat na sytocervenej farbe...klzala sa po kozi a zanechavala za sebou cervenu roztekajucu sa stopu....
bolest ho ochromila....a on znova utekal..lezal v trave,ale utekal....a realita sa vzdalovala,vzdalovala.....
Napíš svoj komentár