Či už si dosadíme Hummovu kauzalitu, možné svety, determinizmus alebo náhodu za to všetko čo sa deje..
Je to zázrak.
Neviem zodpovedať otázku, čo všetko by sa ľudia mali naučiť.
Napríklad vyhadzovať ohorky do koša, zatvárať víno, vetrať periny, modliť sa, vedieť sa rozprávať, no hlavne: naučiť sa a vedieť sa neustále tešiť z maličkých znamení..
Myslím tým znamenia, ktoré sú dôkazom, že nič, dokonca ani mravenisko, či opadajúce listy nie je bez zmyslu.
..možno zmyslu o sebe, možno majú zmysel pre niekoho iného, či pre niečo iné – no všetko, čo je – jestvuje – bolo a bude, nesie v sebe ten najhlbší zmysel, pretože prináleží práve tej danej veci či tomu organizmu, javu, etape..
Prepojenie, ktoré by sa možno dalo prirovnať k Babiemu letu, kedy môžeme vidieť poletovať pavučinky, ktoré sú súčasťou väčšej pavučiny života..
Ďakujem! Ďakujem za všetko, každého.
Ďakujem, že môžem byť spolutvorcom a zároveň pozorovateľom tohto šialenstva, ktoré nazývame my ľudia Životom.
Život – nekonečný kruh – špirála prepájajúca tam hore a tu dole.
Život – možnosť – poznanie – Bytie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"svet by bol fakt "nudný", keby sme nedali ničomu zmysel, neodpustili by sme si to... my... my... ľudia... nie príroda, vesmír (y) = aj tak sú to len pojmy... ups... už som sa v tom stratila "
akonáhle človek pochopí fungovanie niečoho, dáva mu to zmysel, napriek tomu čakajú na "naše" pochopenie ďalšie nepoznané nadbytočné tuky, zatiaľ bezvýznamné, samé čakajú si na svoj zmysel... u mňa to hasne v tom okamihu , keď niekto dúfa, že toto čakanie niekto niečo riadi... zatiaľ prikláňam sa k fyzikálnym riešeniam, hoci aj polovica z nich je teoretického charakteru a podriadená logike... neviem, či to aristoteles nehovoril, alebo kto iný, že svet je v každom okamihu rovnaký, nie je dynamický, hento s plynutím rieky, či čo... tak tam by som asi začala... na začiatok