Červené strechy vytŕčajú spoza stromu
Lístie už opadlo, jablká zhnili
Mne zdá sa to všetko tak blízke
Neviem dôvod toho zdania, viem však, že tak ako zem
Aj ja chladnem

Cirkuluje vo mne krv
Myšlienku bublú jedna po druhej
A tak ako zem
Aj ja chladnem
Tma rozprestrela svoj plášť, zakryla chladnú zem

A predsa, červené strechy svietia
Svietia - ohnivou červenou
Nie od vína, ale od slnka
Gréci vnímali slnko ako dobro, ktoré osvieti
Človek tak nadobudne poznanie

Poznanie, ktoré zahŕňa tak veľa:
myšlienky, pocity, otázky, odpovede, pochopenie, zdesenie
Moja krajná túžba tak ako tie strechy svieti
Krv cirkuluje, myšlienky bublú, vnútro sa chveje

Mne zdá sa akoby to bolo včera
Keď celá záhrada bola presvietená
Mne zdá sa, že to bol len sen
Nechcem otvoriť oči, bojím sa, že sa všetko rozplynie

Nebol to sen
Možno práve preto strechy svietia
Lebo život
Ten jeden večný kruh

Niečo zasial
A ono to rastie
Preto strechy svietia
Aby sa to zasiate rozvíjalo

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár