šlo to samo..po chodníku, tvári, koži..až ku aorte..
nechýbalo nič nikomu, len ty mne...
šlo to tak nenápadne...,že som spala...nezobudilo ma to...
struny sa rozochveli, slzy urobili otáčku a padli na holú zem...
pokľakol tieň pre čudesným svetlom, ktorého jas bol tak výrazný, že ma zabolela hlava...
Nebolo dňa..keby...
Tu je správna cesta, po tej sa brod´ , neprestávaj kráčať...
Plaz sa...rob čo chceš, len nestoj...
Nebolo dňa..keby...
Stále máš zmätok v hlave, v kalendári?...
podčiarkni si dni, kedy ti bolo faj, preškrtni také, kedy si nevládal dýchať...
Vidíš...
Nebolo dňa..keby...
keby si nedokázal číslo v kalendári označiť...
Každý deň je fajn, aj ten bez dažda, aj ten bez snehu..aj ten bez úsmevu..aj ten bez teba...
Lebo pravda je taká, že to všetko mám ja...
Ukryté v myšlienkách, spomienkách..v samej sebe...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár