Teda skoro všetko!
Pretože človek nevie posúvať ručičky na hodinkách, teda vie, no iba fyzicky...
O koľko bolesti, prázdnoty by bol človek ukrátený, keby bol toho schopný..
Verím a myslím si, že to všetko patrí k nášmu životu, lebo to všetko nás formuje, pretvára, núti nás to premýšľať, konať či nekonať.
Tak veľmi by som chcela nabrať piesok presýpacích hodín do vlastných rúk, vyhadzovať ho do vzduchu, vietor by ho odfúkol...
Nečakať, kým padne posledné zrniečko piesku na samé dno, vedieť, že aj tak sa hodinky pretočia a všetko pôjde opačne...
Bezradnosť, práve tu teraz pociťujem...
Radu si nepýtam, som teda bez rady - v rade - s radou otáznikov
..čakajúca na mierny prevrat hodín..
Kúsok mňa odumiera každým dňom..
Bude to hnojivo pre budúce naplnenie toho prázdneho miesta, ktoré v sebe pestujem z bezradnosti a čírej podriadenosti každému "teraz"...
Tváriť sa môžem pred svetom a ľuďmi v ňom, nie však sama v sebe a pred sebou.
...ako dobre, že človek môže transformovať svoju bezradnosť na písmenka, ktoré tvoria akýsi most, po ktorom človek môže prejsť na druhý "prevrat"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
titusik
30. 5.mája 2009 23:19
toť krásne, klobúk dole
2
ako dlho som ťa nečítal.
ja som vedel, že víkend bude stáť za to
ako zvyšok týždňa
ja som vedel, že víkend bude stáť za to
ako zvyšok týždňa
Napíš svoj komentár