Mám ryhy v pamäti, čakám na jar
Keď sa posadím na peň, vystriem nohy, chodidlami preryjem zem
S novým dňom zmiznú ryhy v pamäti
Zachová sa však arytmia srdca, nekonečná a pustá
Mne chce sa utiecť do tmy a zimy,
Plávať v chladnej Svitave
Pripíjať si na zdravie všetkým, čo svetlo večne majú
Nemyslieť na veci, ktoré ku dnu ťahajú
Začať búrať osobnú zónu
Zdvihnúť oponu
Začať v živote účinkovať
Hrať drámu a melodrámu
Písať si scenáre, nechcieť škrtať nič
Byť sama sebou, nebrať ohľad na nič
Aspoň na malú chvíľu stať sa tou, ktorá sa nebojí vyjsť s pravdou von
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár