Teda chcem sa už zobudiť zo zlého sna...nechcem mať poznatok, že poznám trápenie, jeho príčinu a rovnako aj dôsledok...
Všetko sa mi bije so všetkým, biele s čierným, láska s nenávisťou...
Používala som pojem,,relativita,,...ako Sofisti, asi sme sa mýlili...
Všetko bolo kedysi čisté, no naším žitím sa to pošpinilo, zmiešalo...už nič nie je také, vlastne, kedy to také bolo?
Kto má jasno v niečom ,nik v ničom...
Už nevieme ako chutí víno, stále ho zmiešajú
Už nevieme kedy ľúbime a kedy máme radi
Už nevieme kedy je čas ísť...
Každý jeden deň...cestujeme v hmotných schránkach, fotíme pohľadom, zapamätávame si chuťou ,ničíme cesty iným...
Sme neohrabaní, bezľútostní, sebeckí, chtiví...
Prečo by sme mali dostávať?Z dôvodu, že chceme!?To je málo!
My musíme spriadať tkaninu spoločne, nie iba dvaja a traja ju budú trhať...
Kam tak dospejeme?! Na úplný začiatok...
Ani ten neviem definovať, kde je začiatok...sme v strede...
Ako povedal múdry človek,,Kúp si pušku a zastrel sa,,(včera večer, ked´ sme pili, povedal to kamoš...pripadalo mi to smiešne....no teraz sa zamýšľam...už to také nie je)
Vnímať ľudí ako účel, nie ako prostriedok...(Kant)
...Skutočne hlboká a krásna myšlienka...
Ostáv anám len pochopiť ju a stotožniť sa s ňou do takej miery, že sa budeme chcieť zmeniť, že sa zmeníme...
Chcieť je málo...treba katastrófu, ako vždy...až vtedy začneme zamýšľať nad naším konaním, ktorého dôsledok nás prekvapí ako ľadové krupy na rozpálenom tele...
Hm...čo je typické pre ľudí?
Nájsť stratenú peňaženku, ktorú odnesieme majiteľovi a počkať si na odmenu, alebo počkať si LEN na úsmev a ľudský pohľad, ktorý nám povie ,Som rád , že existujú ľudia, ktorí sú ako vy...,
Nemusím si kúpiť KINDERKO, stačí byť súčasťou ľudskej difúzie, sociálnej interakcie...
Chvieť sa pri každom pohľade, či to bude žralok alebo drevený vláčik...
Skladať si ho ako vzťah, v ktorom všetko zapadá do všetkého.. a ak nie, máme predsa nákres, na ktorom je znázornená konštrukcia vláčika...
To je komlex, zlozvyk z detstva...
Stále som chcela kinderko, čakala som, že v ňom bude Figúrka do mojeje série...stávalo sa, že tam nebola...bol tam umelohmotný kolotoč, autíčko...
Tak to je aj zo vzťahmi ,len dúfame, že nájdeme niekoho do zbierky, ktorú máme neucelenú...
Dúfam, že raz bude kinderko v akcii, kúpim si ich aspoň pädesiat....človek nikdy nevie....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Kant je bezchybný!!!
Nemyslela som to tak...kupovať si city, lásku?! To s apredsa nedá...teda dúfam!
Tá posledná veta ,tá je ,,len tak,,...
Nemyslela som to tak...kupovať si city, lásku?! To s apredsa nedá...teda dúfam!
Tá posledná veta ,tá je ,,len tak,,...
Napíš svoj komentár
Chápem, že ťa to očarilo, ale vieš, každá teória má svoje nedostatky... Žiadna tória nie je dokonalá a nedá sa použiť vo všetkých situáciách... Vždy je tam to "ceteris paribus" od ktorého je potrebné odhliadnuť... Ale realita neodhliada, realita proste je...
Metafora s kinderkom je skvelá... Ale nemyslím, si že kupovať city a najmä lásku vo výpredaji nás niekam ďalej posunie...
Toto je výstižné a má to dačo do seba: "cestujeme v hmotných schránkach, fotíme pohľadom, zapamätávame si chuťou ,ničíme cesty iným..."
Sme neohrabaní, bezľútostní, sebeckí, chtiví...