Voľná chvíľka na beznádej...
Čas na pád...
Moment na uchopenie si šťastia do vlastných rúk...
Nie je šanca, aby to dokázali len dvoje ruky...
Dve ruky môžu niečo zahodiť..ale nie definitívne pustiť...
Začína to dávať zmysel, páchne to pravdou...
Hnisajúcou ranou, ktorá sa zahojí...
A čo mňa po tej chraste?
Všetko sa dá skomplikovať, tak neskutočne jednoducho.
Každý to dokáže...upadnúť do bezvedomia, z ktorého sa nepreberie...
Chodí ulicou, máva na uja v kabáte, pozerá sa do výkladu..
A necíti...necíti, že mu je zima...
Nemá vedomie, to už dávno spráchnivelo...
Zo zmyslu sa stal stereotyp, zo slnka otravné svetlo...
Z úsmevu trápny úškrn...
...mám pochopenie...
Prečo tak čerpať časom, ktorý môžem PREžiť...
Pre seba a pre mnoho iných dôvodov...
Život je krásny...už viem písať malé d s mäkčeňom...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petka.51
13. 12.decembra 2006 15:46
pekne napisane, naozaj, zivot je krasny, ked je pre co zit..
Napíš svoj komentár