Sme schopní ich len prežiť, čarovné molekuly sa uchytia na receptory a my znášame ich slobodu v našom tele, ktorá sa prejaví ako ten najkrajší pocit, lietame, smejeme sa...
Dokonca je príliš ťažké hovoriť či písať o nich...
Sú tak prekrásne, že pojmy sú len slabým odvarom toho, čo sme si vychutnávali nemilou rýchlosťou...
Ostanú len stopy myšlienok, ktoré následne zmenia štruktúru cesty, po ktorej kráčamé...
A zanechajú ešte jedno, dieru, ktorú získame premýšľaním, prečo ten ,stav, nemohol trvať dlhšie,rečo je nenávratne preč...
Včera som sa tak cítila...bolo mi prekrásne
Myšlienkami som si vydlaždičkovala celú cestu, po ktorej som kráčala už ani neviem po koľkýkrát...
Zrazu prišiel stav, ktorý je protikladný so stavom, ktorý som opísala ako prvý...
Je jeho protikladom,trvá dlho, nie je mi krásne...
Ale jedno sa musí nechať, tieto dva stavy nemôžu existovať jeden bez druhého...
Bolo mi čudne, chladivo, miestami až pekelne horúco, nebola som schopná ani písať či rozprávať....
Nedokázala som ani zaspať
Len som ležala a rozmýšľala nad zmysleom toho, prečo sa tak cítim, prečo to tak je...
Prečo si čítam Molekulu duše a nie Knihu osudu, v ktorej by som sa dočítala prečo, ako, kedy sa skončia tie pády, ako ich budem môcť regulovať ,ako budem môcť zmeniť niečo k niečomu vyššiemu....
Stavy aké opisujem sú ako dva magnety, ktoré priblížite rovnakým koncom k sebe...odťahujú sa, nedokážete pochopiť prečo to tak je(kým si nepozriete učebnicu fyziky)
Také malé deculo by možno aj plakalo, prečo nevie spojiť dva čierné magnety, ked´ si už vie zaviazať šnúrky?
Tak to je aj s tými stavmi, môže sa však stať, že ich priblížime opačnými koncami a spoja sa...tak rýchlo, tak silno, tak zvláštne, tak magicky, tak nevysvetliteľne pre malé dieťa...
Aplikujem si tento jav na moje stavy...
A pochopím, že všetko má v živote zmysel....
Nepochopím však jedno, prečo to tak nevysvetliteľne bolí?!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
apokalypsaaa
28. 7.júla 2006 20:24
krasne povedane.
Napíš svoj komentár