Schovala som si to pre seba, podelila sa o to s pár vyvolenými a to bolo "všetko"..
Ale dnes mám chuť napísať pár riadkov:
Som v Poľsku, nohy mám vyložené na stole, počúvam piesne a snažím sa zakomponovať toľko pocitov, asociácii, radosti, nádeje a strachu do jednej vety -
Mám pocit, akoby som bola orech a jedna časť mňa samej sa nevyvíja priamo úmerne s tou druhou -
Neviem čo si mám naordinovať ako liek -
skutočne nie -
Udialo sa toho veľa, cestovala som, spoznala som istú časť mňa samej, iných ľudí, prekvapila som iných aj seba, no isté veci treba dotiahnuť do samého konca,
nech môžem započať niečo nové -
Opäť - raz a zas, nič nové som nenapísala.
Ale keby som mohla transformovať svoje pocity inakšie,
určite by z toho bola veľká expozícia.
Premýšľam, že ľudia, ktorí písali o svojich pocitoch a nedokázali ich predať ďalej, no nehnevajte sa nikto, ale boli to chudáci...
Mám veľké šťastie, že ja toto dokážem -
a verím, že to dokáže oveľa viac ľudí, než doteraz -
Stačí načúvať svojmu vnútru, iným, prírode a času..
S láskou
Luisa..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár