Obal z cukríka som vyhodila už v ten večer..jeho chuť si však pamätám ešte aj dnes...

Neuveriteľné...aký musí byť človek silný, aby opäť nepodľahol...

Nepodľahol honbe za niečím, čo je teraz a zajtra už byť nemusí...
Nepodľahol tomu, čo vie prekryť východ slnka, čo vie zobrať všetko..a nechá nič...

Zas na druhej strane,život je len jeden...
A kedy má byť človek šťastný?...
Len tu!...na tomto svete...

Všetko sa zdá byť tak jednoduché, ked´ to človek číta, počúva či hovorí...
Ale ked´ má niečo zrealizovať..dostaví sa to...Zábrany, ktoré nepustia za brány raja...

A my si len slepo nahovárame, že krajší raj existovať nemôže...ako je raj ,Istoty, v ktorom platí, že ked´ nič neurobím, nič neriskujem..a tak nič nestratím...

Ale v skutočnosti strácame každým dňom...kúsok svojho riskovaného šťastia spolu s nenaplnenou nádejou, ktorá je prázdna...prázdna ako fotoalbum..ako východ slnka bez lúčov...

 Blog
Komentuj
 fotka
rami12  18. 10. 2006 19:16
pekna veta "nič neurobím, nič neriskujem..a tak nič nestratím..." je pravda ze traba riskovat a tym mozno aj vela ziskat
 fotka
zipporah  18. 10. 2006 21:07
a veru viem o com hovoris, ten posledny odsek...po kazdom "dnesku" sa citim, ze som akoby zaseknuta, nedokazem to, a tak "dnesok" ostava prazdny ako ten vcera a predvcerom...dost! si mozem povedat, aj tak...
 fotka
jp  19. 10. 2006 09:54
Napíš svoj komentár