ale sú aj takí, ktorí si ho odkladajú..ako keď labužník, ktorý má rád mäso, zje najprv zemiaky a mäsko si nechá na samý koniec..
A ja som o 5 ráno dostala chuť na mäso od Colovej princenzy..
tak som si otovrila obálku, roztrhla som ju ako úchylák obeti šaty a dala sa do čítania.
A čo bolo v 5stranovom liste a v 2 zvyšných čistých stranách?
Niečo, čo ma nasýtilo do času, kým sa Colova princezna nevráti do rodných Košíca a nepootočí si ventilátor, aby mohla kýchať...na všetko povrchné a konvenčné.
Vďaka tomu listu, lepšie povedané vďaka Luboškovi, som pochopila, že Colová princezna už nechce popisovať situácie a veci, ktoré sú jej proti srsti, a predsa ich robi.
..a, že sú veci, ktoré robievala s láskou, no už svoju funkciu splnili a spontánne sa vytvoril priestor pre veci iné..ešte neurčité a málo klasifikované...
Avšak mám pocit, že toho sa netreba báť, život je ako jeseň, vieš, že lístie opadá, že bude pršať, že bude svietiť zubaté slniečko, ktoré Bibs má rada istým spôsobom, no nikto nevie povedať akej farby budú opadané listy, ked bude svietiť slniečko, a kedy si naše telo dopraje dávku pektínu v jesennom jablčku zo záhrady...
Lenže, nie stále človek zbiera opadané orechy so šálom na krku, a nie stále pije teplý čaj zabalený v deke s výhľadom na Ružín..a nemôžem tu uviesť veci, ktoré ešte človek nezažil, no zažije túto jeseň, pretože nechcem nikomu robiť nádeje a už vôbec nie sebe.
Trošku som odbočila od témy..aj život je občas scestný.
Bibek, Sáruš...mňe napríklad chýbajú filozofické úvahy..ale viem, že keby sme ich začali praktizovať v tomto období, nebolo by to správne..
Pretože je čas na iné udalosti, ktoré v nás zanechajú značne stopy, po ktorých budeme ukazovať možno cestu iným, menej šťastným...
No najprv sa musíme mačetou citou s rukoveťou rozumu prebiť cestou pralesom my...a samozrejme sprevádzať sa na cestách, či už budeme pár kilometrov od seba, či sa nebudeme vidieť pár týždňou, a hoci aj budeme mať pocit, že jedna z nás zastala, neobzerajme sa, skúsme si aj naďalej dôverovať...
Ja sa už teším, ako budeme zmordované, spotené a vysílené sedieť na tráve a rozprávať možno menej, možno dáme do toho viacej nového...a tak si budeme vychutnávať kvality toho druhého spolu s víťazstvom každej z nás...
..Ta tak!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mylujem ta a tak ... cloveku niekedy dochazda vitalna sila... a niekedy jej ma vela ... ale ja sa vratim do rodnych kosic, opat vsetko bude inak ... a vsetko bude krasne... opat