..čakám, že priletí list, na ktorom bude nádpis: Choď rovno!
...Opäť strach, nikto mi ho nevzal,je môj spoločník..
Drží ma, nepustí..nemôžem utiecť..zavrieť oči a plakať..
Nemôžem nič..len sa báť, premýšľať...
Kde sú okamihy, ktoré boli tak silné,že také pocity mi boli cudzie ako tá nová redaktorka správ?
Bolesť sa stáča, špirály neistoty zapĺňajú moje vnútro..
a predsa je prázdne..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ja si aspoň raz v živote chcem zatancovať na ceste, Dance on Road