Čas spraviť niečo, čo spraviť musím, mala by som, alebo...
Nedokážem opísať pocity, ktoré ma sprevádzali vtedy, no a už vôbec neviem opísať pocity, ktoré prídu...
Je obdivuhodné, ako človek dokáže niečo urobiť a pritom cítiť niečo úplne iné...
Chcieť a zároveň povedať nie, mať smäd a zároveň povedať, že má hlad, chcieť nespať a tváriť sa, že je unavený...
Keby sme vedeli čítať myšlienky bez subjektívneho zainteresovania sa...
Keby sme dokázali spievať o tom, čo nás trápi...a po vypočutí...proste bez trápenia by sme zaspali...
Zvláštne, človek vie, čo asi príde, no nádej, túžba a predstavy ťahajú človeka ďalej...a zrazu stojací sám v kúte, nemá kam ujsť, tak si sadne na studenú zem a začne plakať...
Až jedného dňa sa zobudí a pocíti teplo babieho leta...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár