trasiem sa od strachu pred tichom, za tým všetkým, čo bolo
mám chuť vyletieť tak vysoko,
až sa mi problémy, ktoré máme tu my, budú zdať ako svetielkujúce plamene energie, ktorú človek vkladá do snov a nádejí -
Občas zvažujem, čo v mojom živote prevažuje, či je to sen alebo realita?
Asi najskôr sama neviem, čo vlastne chcem?
Či chcem mať spomienku na večer, korenistý čaj v šálke, hojdacie kreslo, na ktorom som sedela a počúvala tvoje piesne -
Či chcem
ti povedať, ako veľmi ma urobil šťastnou na pár týždňov?
Či vyčítať ti mám, keďsama neviem prečo sa to všetko stalo, a že nie len ty máš zmätok /z toho/..
Ale ten zmätok postihol aj mňa..
Sama neviem, ako si to vysvetliť mám..
Ten deň, keď sme kráčali lesom, jedli syr s chlebom, smiali sa ako blázni..
Čím to celé pre mňa bolo, čo zachovať si mám v spomienkach a čo v srdci?
Najprv som chcela len vidieť pekné miesto, potom som chcela vidieť teba -
Najprv som chcela tráviť pár hodín s tebou, a potom aj jedná hodina s tebou bol pre mňa skoro všetkým -
Tak čo teda napísať mám?
Len suché "ďakujem za list" a maj sa krásne..
Či dať zo seba bolesť, ktorú v sebe mám od minúty, keď som si uvedomila, že sa len hráš a to všetko z mojej strany je len obeta?
Cestou necestou toho človek môže veľa zažiť, skaziť, pochopiť, precítiť a dokončiť..
To je dôležité slovíčko, ku ktorému som sa dopracovať chcela -
Dať ti - tomu všetkému zbohom!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tamvtme
5. 11.novembra 2011 14:42
by si mala ten zmatok urovnat do suflikov, zviazat uzol a ist. lebo aj ten vlak ide dalej a nepyta sa ta, ci si pripravena
Napíš svoj komentár