no aspoň toľko..
Neviem prestať..
len zavriem oči a počúvam spev vtákov..
Koľko ich asi je, ako veľmi sa tešia, prečo toľká neviazaná krása..
Moje vnútro je ako dvojfarebná čokoláda..
horká a tiež mliečna..
Nedokážem vnímať chuť iba jednej..
a práve preto toľký zmätok..
Nechcem aby to prestalo..
a zároveň neviem, čo skutočne chcem..
Potrebujem čas..
otázkou je, či aj on potrebuje mňa..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár