Lucia, ktorá bola prvorodená, mala strapaté vlasy, špinavé ruky, ostrý jazyk..
Lucinka, ktorá dávala radosť, lásku a úsmev..
Paralelne ju nezvali menom, ktoré znamená "bojovníčka"
A tak začala Lucia - Bojovníčka bojovať..
Ani nevedela prečo, ako, ako dlho, kde áno a kde nie..
Bojovala s drakmi, vetrom, búrkou, vášňami, citom, myšlienkami, skúsenosťami a jednostaj nebola víťazom..
Ono v tom boji nešlo ani tak o výhru ako o dozretie, kvasenie, "vyrašenie" koreňov jej zbraní, motívu bojov..
Až raz, keď padol meč ideálov, brnenie emóci, keď zakopla o vlastný hnev z márnenia energie a ležala na holej zemi -
začala načúvať nepočuteľnému, bolo tam veľa rušivých vplyvov, no predsa vedela, že stíšenie je jediná cesta, ktorá jej ukáže smer a možno aj zmysle toho márneho boja v tom zmysle -
Že porazenou - urazenou bola ona sama, doráňana, slabá vo svojom svete, v ktorom lapala po každom kvete, puku, len aby nezvedla..
No ani raj, v ktorom by bolo tisíc kvetov, neudrží ľahkovážnosť, beznádej a nečinnosť v ošiali upleteného z nádeji a podmieňovacieho čľapkania sa v mori strachu a chcenia..
A tak nastal čas na premenu, ktorá sa začala exkurzom do krajiny tienistej - neistej ..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár