Možno budem vedieť, možno nie, pokúsiť sa však chcem!
Potrebuje to, tak ako ja potrebujem aby niekto potreboval.
Každý z nás potrebuje byť užitočným pre spoločnosť ako takú.
Niekdy som sa nesnažila umelo podnietiť pocit, že som dobrá víla, proste cítim to tak...a nie vždy je to správne, teda nie pre mňa.
Často si v duchu poviem, nerob to, len sa sklameš...
A potom príde situácia, ktorá si to vyžaduje, skúška mojej ľudskosti a zároveň túžobného egoistického postoja, kto vyhrá? Ľudskosť má prevahu, skoro vždy...vlsatne, ani si nepamätám, kedy nemala.
Každý tvor žijúci na tejto planéte je jedinečný, je to prekrásne zistenie, dokonca ani ja s mamkou nie sme rovnaké.Vážne, vieme o tom, no vnímame aj tu hĺbku a silu tohto zistenia?
Málokto to vníma, ked´ ide cez prechod, počúva hudbu, pije či pozerá film.
Je to úprincíp, ktorý je večný a skutočný!
A predsa chcem...viem, že to nepochopí, neurobí tak...ale ja sa nevzdávam, proste to urobím, situácia si to vyžaduje.
Byť prítomná práve v ten okamih, ked´ má človek deficit prítomnosti tých, o ktorých si myslel, že budú prítomni vždy...
Možno zabudne a možno nie Ja však viem, že som bola sama sebou, bez masky, bez deformácie niekým, koho si nevážim...
Bola som to ja, ktorá pomohla, tá ktorá bola ľudská.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
celý deň rozmýšľam práve o tom...aká som, ako ma vnímajú iní, prečo ich vnímam ja.. myslím si, že máš úplnu pravdu!ako vždy
Napíš svoj komentár
A potom to bolí, ale na druhej strane môžeš byť sama na seba hrdá, že nepotrebuješ masky a že žiješ v svojich princípoch, v svojom svete. Mať svoj svet v dnešnej dobe je dôležité. Dokonca by som povedal, existenčné!