Napadlo ma však niečo iné, človek, ktorý pochopí, že takýchto obratov nastane nespočetne mnoho, pochopí aj svoju obmedzenosť, nápadnú malosť v tomto vesmíre – jeho vlastnú ohraničenosť, samotnú bezmocnosť na tejto zemi, kde okolo neho lieta množstvo informácii, deje sa toho tak veľa, že si nedokáže vyselektovať to najpodstatnejšie. Lebo doba, ľudia, veci, to všetko nám prehrabáva a ukladá naše vnútro ako si to žiada to najmenšie v nás: honba za dobrým nákupom, túžba po láske druhého ani nie tak preto, že to tak cítime, skôr preto, že si pripadáme osamelí, vlastnenie, ktoré reprezentuje naše Ja, kto viac má, ten viacej dokázal.
Načo vlastne, pýtam sa, načo sú nám krásne myšlienky veľkých ľudí, načo sú nám obrazy, v ktorých nám sám bezuchý ukazoval trpkosť, ktorú pociťoval, načo sú nám paláce, ktoré dal postaviť zaľúbený pre svoju vyvolenú, keď mnohí z nás nemajú ani poňatie a silu milovať tak ako on, načo sú nám kvety, keď nevieme ako rastú, aké sú čarovné, načo je nám sneh, keď sa nevieme tešiť z jedinečnosti – numerickej identity každej vločky - každého z nás?
Nietzsche vravel o večnom návrate, neviem presne čo tým myslel. (kto vlastne vie) Moje vnútro mi však hovorí, že večný návrat prežíva každý z nás.. je to „večný návrat k sebe samému“.. Bojím sa však, že „púčiky toho dobrého v nás“ však po istej dobe v mraze, kde nie je miesto pre cit, lásku, tešenie sa, úctu, smäd po prítomnosti toho druhého neuživí naše telo, tak ako nedostatok vody privedie rastlinku k tomu, až napokon zvädne. My nerozkvitneme, vädneme...
Paradoxne, sama neviem, čo vlastne mám robiť, aby som bolo skutočne šťastná, aby som kvitla – aby som v sebe mala záhradu pocitov, emócii, hodnôt, ktoré by tešili už len na pohľad, privoňanie iných. V živote už bolo všetko dôležité povedané, napísané, stvárnené. No každý z nás si to musí prežiť, pochopiť a tiež zmeniť, zmeniť hlavne seba tým, že tieto „body obratov“ neprehliadne ale bude ich vnímať ako značky na ceste životom, a hoci zablúdi, môže sa vrátiť a začať od bodu, ktorý predtým prehliadol.
Skutočne neviem opísať bod, ktorý mi dal podnet k zamysleniu sa nad tým, viem však, že niečo vo mne rozkvitlo..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár