Príliš veľa podnetov, atribútov, afektov, predsudkov a iného mylného...
Prečo práve paradoxy ukrývajú to najkrajšie v živote?
Paradoxy, ktoré sú tak zašifrované, až ma človek občas pocit, že len blúdi, tápa, je zaseknutý v ceste za šťastím.
Milujem chvíle, kedy sa môže uvoľnene zasmiať nad tým všetkým, čo ma presahuje a čo zároveň naráža do mojej existencie tak prudko, že občas padnem..
Túto situáciu môžem nazvať tým, čo sa podobá bodu na grafe tesne pred smiechom - najvyšším vrcholom...
Je to niečo čo sa podobá prijatiu seba samej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
5. 6.júna 2009 19:19
"stara" birdzacka
Napíš svoj komentár