Vstupujú do mňa ľudia, tiež vystupujú..
Mám zimomriavky po celom tele, že to krásne čo bolo, už nebude
Mám pocit, že vtáci už nebudú spievať a Slnko mi nebude svietiť..
Tráva je pokosená, ja už môžem rovno ísť..
Kráčať, neotáčať sa..
Len postupovať pomaličky, už žiadne chybičky..
Vydychujem z posledného, žili mi kôrnatejú a jediné, čo potrebujem je voda, vzduch a čas.
"Tlkot srdca objavuje symbolický prameň ľudského dynamizmu a chcenia"
Hej, symbol..ale čo skutočnosť - skutočný dynamizmus, chcenie..?
Nemám sa pýtať, len prijímať..
Tešiť sa z každého nového dňa/začiatku!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár