akoby zastal čas...
Necítila chuť maliny, štípance vetra, únavu stromov
zdalo sa ,že všetko pokryl sneh
a pravda bola iná, pocit únavy roztopil túžbu, chcenie zmeniť to, čo sa zdalo byť až príliš zložité..
Zrazu padol list, ona si uvedomila, že plynie všetko..chcenie, strach, bolesť..čas odnesie všetko ako tečúca voda drobné kamienky...
..ostanú však ryhy...
A nemá veľký zmysle postávať na jednom mieste, treba ísť ďalej!
Nenechať prítomnosť sparalyzovať naše všetko, a potom sa cítiť prázdno, lebo všetko v nás je tým, s čím máme pracovať, nenechať to sparalyzované.
Paralyzovať treba len strach, beznádej, sebaľútosť..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
flavia666
27. 12.decembra 2008 23:28
a hlavne zit tak, aby nebola paralyzovana aj nasa buducnost..pekne
2
pravda bola iná, veru, veru, ach, lujzička, keby si tu teraz bola pri mne ale je to nemožné, lebo vždy to tak je, môžeme blúdiť rôznymi filozofickými otázkami, ale vždy ostáva akási podstata, že každý vo vesmíre je sám...povedal Jose Chung z Aktoch X , výborná časť o spisovateľovi; a síce necítim taký blok, o akom píšeš, ale výboje ma paralyzujú skôr zabíjať... máš pocit, že ťa niečo paralyzovalo? ja? nechcela by si v utorok vyjsť von? potrebujem pohyb!!!
Napíš svoj komentár