Utiekli..

Malá lampy svieti v tmavej izbe.
Moje myšlienky utekajú každou stranou...
Neviem sa dokopať k činnosti, ktorá ma neminie tak či tak.
Proste, premýšľam nad životom, dáva nám toho tak veľa, možnosti - my len načiahneme ruky a môžeme si brať koľko chceme, ochutnať pery človeka, ktorému sme nikdy nevenovali ani pohľad, dať si kombináciu rum - pepermintový likér - pivo, spievať a slova pritom nevedieť, blúdiť nočným mestom, byť s ľuďmi, ktorých máme radi, jesť ryžu v mlieku s orieškami, učesať si vlasy na verejnosti, ísť do kostola a mať debatu s Bohom, pýtať sa ho, prečo vymyslel toto všetko...a potom ísť na pivo.
Včera som si uvedomila, ako málo stačí k šťastiu, len byť sama sebou..
Pokiaľ človek nekoná v zhode s tým, ako premýšľa a ako cíti, nikdy nebude spokojný.
Keď čítam myšlienky skúsených, mam v sebe toľko pokory a zároveň chcenia si to skúsiť sama...
Bojovať, premýšľať a dávať to na papier, transformovať to cez pohyb, maľby, dotyk, úsmev, spev.
Chcem každého chytiť, povedať mu, ako ho mám rada, vysvetľovať...
Blúdiť po lese, zbierať listy, vytvárať z nich mozaiku čohosi, sypať si šumienku do úst...zavrieť oči a čakať, kto mi ich otvorí...
Počítam každý deň, čakám na deň, keď nasadnem do autobusu, budem počítať hodiny, kedy to všetko budem môcť zrealizovať...
Momentálne sedím v tmavej izbe a chcem von, von zo seba.
Nemám chuť zháňať svoje myšlienky, ktoré sa mi rozutekali a nechcú sa vrátiť späť.
Nedokážem vôbec nič..len ťukať písmenka v akomsi slede..a počúvať hudbu...
Chcem zaspať s tým, že už budú myšlienky v svojej posteli, každá s obsahom, po ktorý utekala z ohniska povrchnej spokojnosti. utiekli

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu