Ku dnu, z ktorého mám pocit, že je čiernou dierou, v ktorej len hmatom hľadám svoje prednosti, na ktorých budem môcť staviať a rásť.
Akoby som stratila dlhodoú pamäť, a z tej krátkodobej mám pocit, že stále stojím na rovnakom mieste a potkýnam sa o kameň neistoty.
Celý život som si staviala priehradu, mechanicky bez premýšľania nad jej účelom.
A ani neviem kedy presne, vytvorila sa prasklina a prúd vody sa začal bezhlavo liať do môjho sveta..
Bol to prúd reality, ktorú som v tom suchu nazývala idealizmom.
Teraz je všetko mokré, všetko má inú farbu, zmysel..pričom stále je to to isté.
Darmo som čakala, kým hladina klesne a všetko bude ako predtým.
Realita-Pravda-Život je taký, že to nenadobudne podobu minulého...
Lebo všetko plynie a mení sa, pravdu mal ten Herakleitos.
Ostáva mi teda rozhodnúť sa, či budem nariekať a všetko, čo som kedy nadobudla, naučila, budem polievať kyselinou sebaľútosti, alebo to konečne využijem vo svoj prospech.
Prečo myslieť negatívne, vypĺňať miesta, ktoré dychtivo čakajú na každý jeden element, čistočku, základ rovnováhy psychického a fyzického..niečím, čo má farbu skrytého, tmavú ako noc, pohlcujúcu..
Na takú zbytočnú otázku ani nenapíšem odpoveď, dosť som premýšľala, mrhala časom, stačilo!
Veď raz treba začať, ja som sa rozohdla, že to bude túto noc, začnem písať poznámky, pomaličky sa budem učiť, lebo to potrebujem a je to nevyhnutné..ako mnoho iných veci, do ktorých sa nám možno nechce, ale sú súčasťou toho nie celkom pochopiteľného celku, ktorý mi občas pripadá ako perleť, ktorú keď nakloním, je bezfarebná, bez lesku..je všedná.
A stačí ju iba nakloniť, nasmerovať správnym smerom a dá iný rozmer.
Ak tieto myšlienky niekto bude čítať a nebudú dávať zmysel, možno len preto, že aj ja sa práve snažím ukončiť obdobie, ktoré by som nazvala nezmyselné(aj to len v určitých sekundách)..
Lebo všetko má zmysel
..a tak, prajem každému kto si to prečíta či neprečíta, nech ma na pamäti tú dôležitú myšlienku, že všetko má zmysel, len netreba pasívne čakať, kým ho čas odkryje, treba byť s tým časom v kooperácii.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ethric
9. 7.júla 2008 22:52
Draha moja, chvylka, ked musis pomenit to, co si zasiala, teraz nadobudla svojho casu navalom svetu a jeho podoby, ktoru ma dnes. Ak je jasne, ze su veci, ktore treba poburat, a su veci, kore treba postavit, nech tak je, no nerob to so smutkom, ale s mudrostou, ktoru ti treba na uspech.
Napíš svoj komentár